VEĽKÝ PIATOK

Hlásim sa k BOHU, ku KRISTOVI, nehlásim sa k žiadnej pozemskej cirkvi, a preto si myslím, že aj úvaha, ktorú som napísal už v roku 2005, môže osloviť aj dnes všetkých tých, ktorých oslovila jednoduchá PRAVDA.

Veľký Piatok (2005)

Na Veľkonočné sviatky si kresťania každoročne pripomínajú veľké udalosti, ktoré sa odohrali pred dvomi tisíckami rokov. Kríž sa stáva pre nich v tento deň znamením spásy.

Ježiš bol zradený Judášom, potom odsúdený na podnet židovských kňazov, mučený a nakoniec zavraždený ukrižovaním na kríži na Golgote, aby sa nakoniec ukázal opäť svojim učeníkom a apoštolom, hoci už v inej podobe (v inom tele), ako je to spomenuté aj v Biblii (Marek-16/12).

Ježiš nezaprel svoje učenie, pretože bol vteleným Slovom Božím a pre toto bol ochotný pokojne ísť aj na mučenícku smrť, o ktorej vopred vedel, že je neodvratná. Poznal skazené ľudstvo a poznal aj svojho zradcu.

Nebál sa položiť svoj pozemský život za pravdu, ktorú hlásal a stal sa tak vzorom pre mnohých ďalších mučeníkov, ktorí ani v budúcnosti nezapreli svoju vieru a pravdu, aj keď po ukrutnom mučení museli takisto bolestne opustiť túto Zem.

Mnohí dnešní veriaci si myslia, že záleží len na jednej veci, a to, či sme pod PRIKRYTÍM BOŽÍM, alebo nie.

Podľa týchto vysvetliviek sa chce „veriacim“ naozaj tvrdiť, že Pán Ježiš zaplatil svojou smrťou všetky naše dlžoby a hriechy, a tak Boh pod týmto Ježišovým prikrytím už nevidí našu hriešnosť a tým sme vlastne u Boha prijatí – spasení.

Ó, ako je tam všetkým tým „pokorným“ hriešnikom príjemne a hlavne bez obáv o ďalší svoj osud. Môžu tam kľudne podriemkavať s tým, že budú vynesení do Raja …

Cirkev a jej nasledovníci si vlastne takto z Boha urobili sluhu! On pošle svojho Syna pozemšťanom na pomoc, oni Ho zavraždia, ale namiesto trestu budú hriešnici spasení, pretože túto vraždu svojvoľne vysvetľujú ako Bohom chcenú. Ale potom by predsa Judáš nemohol byť zradcom, ale nástrojom spásy. Prečo sa vlastne obesil? Nebodaj z toho dôvodu, že podľa týchto vysvetliviek prispel aj on ku spáse ľudstva?!

Takisto sa mnohí odvolávajú v tomto na niektoré výroky v Biblii o spáse ľudí skrze ich vieru v Ježiša. Títo si však neuvedomujú, že viera v Syna Božieho nespočíva v pasívnom prijímaní obete Ježišovej na kríži, ale v aktívnom napĺňaní slov Ježišových, teda Slova Božieho v každodennom živote!

Len veriť, ale nežiť podľa Slova Pánovho, nestačí. To je aj v Biblii jasne potvrdené na mnohých miestach.

Pozrime sa ale, čo na tému „Spravodlivosť Božia“ hovorí Ježišovo podobenstvo o zlých vinohradníkoch (Evanjelium podľa Marka, 12.kapitola):

1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ 7 Ale vinohradníci si povedali: „To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!“ 8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.

9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.

Tu je predsa tiež spomínaný pán a tí, ktorí mali na jeho majetku pracovať. Tu tiež zabili syna pána vinice. A ako to dopadlo? Tak, že vrahovia boli beztrestne oslobodení, dokonca spasení naveky? Neboli snáď vyhubení a vymenení inými vinohradníkmi?

O čom teda hovorilo toto podobenstvo od Syna Božieho? Len tak pre nič za nič bolo vyslovené? Nebolo v ňom skryté varovanie pozemskému ľudstvu?

Alebo bolo o tom, aby ľudia, keď zabijú Syna Majiteľa Zeme a všetkého, čo existuje, Syna nášho Stvoriteľa, budú za túto vraždu ešte aj odmenení tým, že ich hriechy zoberie na seba práve táto obeť ich násilia – Syn Boží?! Kvôli tomu vyslovil Ježiš toto podobenstvo?

Kvôli tomu, aby boli v podobenstve nevďační nájomcovia – vrahovia potrestaní, kým v skutočnosti pozemskí hriešnici majú byť na Zemi, ktorú tiež dostali do prenájmu, touto vraždou na Synovi Božom ešte aj spasení?! Za koho sa títo ľudia, ktorí oslavujú Ježišovo zavraždenie, považujú pred Bohom?! A za koho majú títo tzv. kresťania svojho Stvoriteľa?

Podľa tohto by ale nemali byť pozemšťania pokornými služobníkmi Božími, ale práve Boh aj so Synom Božím by mal slúžiť ľudstvu a mal by byť veľmi rád a samozrejme odmeniť každého, kto povie, že v Boha verí! Skutky podľa nich nie sú dôležité. Tie podľa tohto nepôjdu za nikým, lebo to nepovažujú zlí vinohradníci za podstatné. Podstatná je „PRIKRÝVKA“. Čo tam po Božích zákonoch, prikázaniach, podobenstvách …

No to je naozaj skvelé!

A tí ostatní hľadajúci, ktorí chcú žiť podľa Božích zákonov a Jeho prikázaní, teda podľa Božej vôle, ale nehlásia sa ku žiadnej pozemskej cirkvi, či náboženskej obci alebo sekte, sú horší? Aj oni predsa hovoria, že sú voči Bohu ničím a mohli vzniknúť len z milosti Jeho vôle. Rozdiel je len v tom, že kým sa tzv.kresťania a im podobní utešujú, že Ježiš zmyl ich hriechy svojou smrťou na kríži a v tom pre nich spočíva spása, Pravda je iná.

Veľký Piatok označujú katolíci (viď liturgický kalendár) ako „Slávenie utrpenia a smrti Pána“. Tieto slová predsa jednoznačne vyjadrujú presný význam, ináč by neboli použité a namiesto nich by sa použili iné slová.

Oni teda oslavujú v toto smutné výročie zradu, lebo aj v Biblii je to tak pomenované, oslavujú utrpenie a následne aj vraždu ľudí na Synovi nášho Stvoriteľa! To je ale hrozná zvrátenosť! Ba nie, žiadna zvrátenosť, to je to najhrubšie rúhanie sa Bohu a neustále každoročné opakovanie ukrižovania Syna Božieho Ježiša na kríži !!!

Syn Boží, Ježiš, bol vteleným Slovom Božím na Zemi. On hlásal Slovo Božie a toto Slovo Božie sa aj po Jeho pozemskej smrti ďalej šírilo prostredníctvom apoštolov a neskôr čistými ľuďmi. V tomto Slove Božom, ktoré osvietilo temnoty, prišla na Zem spása!

Pán Ježiš Kristus je náš Spasiteľ! Ale Jeho spása nespočíva v tom, že Ho ľudia dali zabiť, nespočíva v Jeho utrpení, ale Jeho spása spočíva v tom, čo je večné – SLOVO PÁNOVO!!! Vražda predsa nemôže byť večná, to je jednorázový odsúdeniahodný čin. Cirkev z toho urobila čin opakujúci, ktorý prikázala ešte aj oslavovať!

Dokedy chcú títo „kresťania“ SLOVO BOŽIE pribíjať na kríž ?!

Mali by si radšej uvedomiť, že to ich prikrytie nie je PRIKRYTIE BOŽIE, je to prikrytie cirkevné! Neskrývajte sa preto v samoľúbosti a v predstieranej pokore pod tento falošný plášť!

Veď aj samotný Ježiš nás varoval pred širokou cestou a bránou, vedúcou do zatratenia; naopak, doporučoval, aby sme vchádzali úzkou cestou a TESNOU BRÁNOU, pretože MÁLO BUDE TÝCH, čo touto úzkou bránou VOJDÚ DO ŽIVOTA.

Aké je ale obrovské množstvo týchto „veriacich“ (skoro TRETINA ĽUDSTVA! – to je tých MÁLO (?), o ktorých hovoril Ježiš?), nad ktorými cirkev rozprestrela svoju „PRIKRÝVKU“, ktorá však v skutočnosti nevedie k Bohu, ale ich oddeľuje od Boha, presne tak ako aj dáždnik od Slnka! Aj v tomto by sa im už konečne mohli otvoriť oči a potom by v tom videli veľavravnú symboliku!

Týmto poslušným „veriacim“ cirkev dláždi už stáročia pohodlnú cestu a širokú bránu ľahkého odpúšťania hriechov (predávanie odpustkov), ľahkého zmytia vlastných hriechov údajne Bohom chcenou vraždou na vlastnom Synovi Ježišovi (!!!), atď, atď.

Ale každý veriaci vie, kam vedie pohodlná cesta a široká brána …..

Tých, ktorí neboli, alebo nie sú poslušní cirkvi pozemskej, treba minimálne umlčať, ak to nie je možné, tak aj násilím – aj vraždou! Však aj Ježiša dali zabiť veľkňazi vtedajšej vládnucej cirkvi (židovskej). Cirkev počas dlhých stáročí nepohodlných prenasledovala, upaľovala, vraždila a potom mnohých z nich vyhlásila schizofrenicky (či opäť špekulatívne?) za svätých, hoci tu sa opäť cirkev dopúšťala a dopúšťa až dodnes rúhania sa Bohu, lebo len Pán Boh je Svätý!

Praví kresťania chcú v tejto špine radšej kráčať nepohodlnou cestou, aby mohli vojsť tesnou bránou do ŽIVOTA VEČNÉHO, a to tak, že na svojej púti splatia do posledného haliera všetko to, čo komu zostali dlžní (viď Starý Zákon). Títo odmietajú také pokrivené ľudské výklady pravdy Božej, že niekto iný, dokonca nami ľuďmi zavraždený Syn Boží, sňal naše hriechy, akoby On bol naším služobníkom; takže títo praví kresťania chcú podľa slov Syna Božieho Ježiša Krista zožať všetko to, čo kedykoľvek v minulosti zasiali.

Kto zasial pravdu, Pravda ho vyslobodí; kto zasial lož, Pravda ho odmietne.

Pravda vedie hľadajúcich k slobode – nie k jarmu, k samostatnosti – nie k pozemskej závislosti, nie k cirkevným prikázaniam, ale k poznaniu Božích zákonov, Božích prikázaní – k SLOVU BOŽIEMU !!!

Tým najčistejším úplne stačí toto Božie Slovo, Božie zákony a Božie prikázania, podľa ktorých chcú kráčať na svojej púti Božím stvorením.

Mnohým nasledovníkom dnešných cirkví ale nestačí to dokonalé a všemocné od Boha! Oni potrebujú „v pokore“ navyše aj nejaké spoločenstvo s „povolaným“ kazateľom a pretože sa duchovne málo alebo nijak nehýbu, potrebujú ešte aj „PRIKRÝVKU“, pod ktorou sa skrýva neochota zobrať zodpovednosť za svoje hriechy na seba.

Prikrývka je ale potrebná tam, kde je niekomu zrejme zima. Ale zima je zväčša len takým ľuďom, ktorí sa nehýbu.

„Nech naše hriechy sníme niekto druhý, najlepšie Boh!“, to je ich slogan.

Vlastné hriechy by radi zvalili na Syna Božieho a v dnešnej dobe to ešte aj rúhavo oslavujú (Veľký Piatok), pretože takto sa môžu „zvrchu“ dívať na tých „poblúdených“.

Ale vedzte vy, poctivo hľadajúci, že všetci, čo sa povyšujú, budú ponížení a prví budú poslední. Nikomu sa neodpustí čo len jeden halier dlžoby a všetci do jedného zožnú len to, čo kedykoľvek v minulosti zasiali!

Nikto nebude žať to, čo nezasial, lebo je to proti prírode a prírodné zákony sú dokonalé preto, lebo sú v súlade s Božími všeobsiahlymi zákonmi.

Len ľudia dokážu vymyslieť to, čo dokonalé nie je, teda je v rozpore s Božou vôľou.

Preto týmto „veriacim“, ak sú ochotní sa Pravde otvoriť, treba v dobrom poradiť, aby vo vlastnom záujme na záchranu strhli čo najrýchlejšie zo seba falošnú „PRIKRÝVKU“ a začali spoznávať Pravdu takú, akou v skutočnosti je. To Svetlo, ktoré ich po strhnutí tejto cudzej „PRIKRÝVKY“ náhle osvetlí, im v ďalšom putovaní neomylne ukáže, ktorým smerom majú kráčať.

Aj pre nich totiž platí: „Kto hľadá, nájde“. Ale pojem „hľadajúci“ znamená, že on sa hýbe a kráča k Cieľu, on nestojí a neskrýva sa pod rozpadávajúcou sa ruinou.

Posledné slovo v súde nebude mať žiadna ľuďmi vymyslená „PRIKRÝVKA“, ale SLOVO BOŽIE !