Trend priznal: MÉDIÁ nie sú slobodné. INZERENTI diktujú názory a obsah

//Trend priznal: MÉDIÁ nie sú slobodné. INZERENTI diktujú názory a obsah

Trend priznal: MÉDIÁ nie sú slobodné. INZERENTI diktujú názory a obsah

Časopis Trend vypustil zásadný článok slovenského internetu, v ktorom zazneli neskutočné veci od insidera. Existujú informácie, ktoré majú médiá zakázané zverejňovať. Inzerenti ovplyvňujú, čo sa bude písať a či vôbec. Mediálny svet je len biznis, ide o prachy. Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Rozhovor urobili novinári Lukáš Kvašňák a Tomáš Lemešani, ktorý stojí za projektom nezávislého spravodajského portálu Biztweet. Venuje sa predovšetkým ekonomike, biznisu a politike. Biztweet funguje päť rokov, ide o unikátny profekt nezávislého portálu, ktorý pôsobí dlhodobo mimo hlavný prúd a bez veľkých investícií.

Lemešani v rozhovore tvrdí, že mainstreamové médiá cenzurujú a manipulujú kvôli tomu, že sú závislé najmä od inzerentov. A že spôsob, ako nebyť kontrolovaný je finančná nezávislosť média, nezištný motív a financovanie čitateľmi. Zaskočilo ma, že tomuto človeku vôbec dali priestor a umožnili vyjadriť sa. Rozhovor ma zaujal tak, že som si cez SMS na týžden predplatiť Trend a článok stiahol.

Link na článok v eTrende: Nebavilo ho byť pod tlakom inzerentov, vlastný portál bol odpor proti situácii v médiách

Trend zverejnil rozhovor dňa 13.7.218. Jedná sa teda o článok staršieho dáta. Vinou pracovnej vyťaženosti som zabudol na tento text. Našiel som ho po dlhšej dobe. Tak ako útechu ho zverejňujem aspoň teraz.

Prečítajte si výber zásadných častí rozhovoru.

 

Zásadné časti z rozhovoru

Novinár Tomáš Lemešani stojí za projektom nezávislého spravodajského portálu Biztweet.

Na slovenské mediálne pomery ide o unikátny projekt nezávislého portálu dlhodobo fungujúceho mimo hlavný prúd a bez veľkých investícií. Napriek tomu dokázal otvoriť niekoľko dôležitých tém, ako boli napríklad problémy pri čerpaní eurofondov, falšovanie štatistík predajcov automobilov či okolnosti konkurzu oceliarne Slovakia Steel Mills.

Ako vznikol nápad založiť Biztweet?

V tom čase som pracoval pre Hospodárske noviny. Trápilo ma, pod akým komerčným tlakom média fungovali. Inzerenti vedeli ovplyvniť to, čo a či vôbec sa o nich bude písať, texty sa robili ako na bežiacom páse, bez rozmyslu a kritického pohľadu.

Mal som množstvo informácií, ktoré som nesmel alebo nemal kde zverejniť. Nevedel som si predstaviť, že takto budem v psychickom zdraví fungovať aj ďalšie roky. Chcel som preto vlastný web. V tom čase som myslel, že to bude akási moja revolta, že tam budem anonymne publikovať veci, ktoré neprechádzajú cenzúrou.

Koľko ľudí dnes pracuje pre Biztweet?

Gro robím sám. Spolupracujem v priebehu času s dvoma až štyrmi spolupracovníkmi. Vzhľadom k tomu, že si neviem dovoliť konkurencieschopné honoráre, pomáhajú mi hlavne priatelia dobrovoľne alebo si načas ulovím nejaký talent. Ten mi však po pár mesiacoch pochopiteľne „ukradne“ veľká konkurencia.

Dokáže vás to uživiť?

Samotný Biztweet ako web by ma neuživil. Funguje totiž nekomerčne a reklamu ponúka iba pasívne. Inzerent ma teda musí osloviť sám, nemám kapacity na proaktívny lov marketingových peňazí.

Ďalej je článok zamknutý, ale keďže sa jedná o absolútne zásadný text, Trend som si predplatil a článok odomkol:

Biztweet má spoplatnený obsah. Je to podľa vás dnes už jediná cesta ako môžu média prežiť?

Dalo by sa fungovať aj z inzercie. Človek však na to potrebuje kapacity. Personál, stratégiu na akvizíciu klienta a k tomu zase štartovací kapitál. Ten žiaľ nemám. Peniaze od partnerov nie sú veľké. Aby som to uživil, musel by som sa zamestnať, a to by zase znemožnilo venovať sa Biztweetu plnohodnotne.

Preto som sa rozhodol požiadať fanúšikov webu o podporu formou nákupu predplatného. Nedostanú za to len obsah, ale aj niektoré zo služieb, ktoré ponúkam a za zvýhodnenú cenu.

Koľko predplatiteľov má Biztweet?

Doposiaľ si aspoň raz konto kúpilo viac ako tristo ľudí, čo ma vzhľadom k tomu, že ho ponúkam rok a pol, príjemne prekvapilo. Ide hlavne o menších podnikateľov.

Pre Biztweet písal istý čas aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Čomu sa venoval?

To, čo sa mu stalo, je strašné. Doteraz to neviem pochopiť. S Janom sme boli kamaráti už od čias, kedy sme pracovali v Hospodárskych novinách. Keď v nich končil, chcel mi pomáhať rozvíjať Biztweet. Pracovali sme na niekoľkých témach, v tom čase hlavne súvisiacich s kauzou CT, rodinou Paškovcov a klientelistickým rozdeľovaním verejných zákaziek na košickej župe a magistráte.

Už po pár mesiacoch si však jeho talent všimol Marek Vagovič, vzal ho do tímu Aktualít a Jano pre Biztweet písať nesmel. Napísal tam však hromadu dobrých materiálov, a preto je dobré, že to malo tento vývoj.

Často sa venujete aj kontroverzným témam a oligarchom. Aké su reakcie ľudí a firiem, o ktorých píšete?

Kontrovezné témy píšem, lebo ľudia a firmy robia kontroverzné veci. Ich reakcie boli a sú rôzne. Od fyzických vyhrážok, cez právne hrozby až po zľahčovanie zverejnených informácií a nákladné kampane na poškodenia mena mňa, či Biztweetu.

Myslím, že som hlavne v začiatkoch množstvo subjektov iritoval tým, že na obsah nedokázali vyvíjať tlak, podobný tomu, ktorý dokážu vyvíjať vďaka inzercii vo veľkých médiách. Dnes ma buď neznášajú a snažia sa ignorovať, alebo akceptujú a rešpektujú. Určite sa s tým ako Biztweet funguje zmierili. V začiatkoch bolo sporov viac.

Ako sa pozeráte na investigatívnu žurnalistiku na Slovensku a v Čechách?

V Českej republike nie je situácia zlá. Veľký mediálny trh a konkurencia s veľkým kapitálom vytvorili niekoľko zaujímavých redakčných možností pre ľudí, ktorí sa venujú kvalitnej kritickej žurnalistike.

Problémom trocha ostáva akýsi stereotyp žurnalistického prostredia. Novinári, ktorí v branži pracujú už od 90. rokov získali akýsi monopol na investigatívu. V redakciách dostávajú zázemie a čas na takúto prácu iba oni. Ak robia na vlastnú päsť, granty dostanú výhradne ich projekty. Jednoducho ich donori poznajú, často osobne. Niekto, kto to robí bez toho, aby trávil pracovný čas „kávičkovaním“ so šéfmi organizácií poskytujúcich finančnú podporu či sebaprezentáciou, nemá veľkú šancu získať pre svoje akokoľvek dobré projekty podporu.

Na Slovensku je žiaľ situácia horšia. Hoci po tom, čo sa koncom februára stalo, tvrdí každá redakcia, že investigatíva patrí ku kráľovských disciplínam a že ju podporuje, dovolím si tvrdiť, že to nie je pravda.

Pokiaľ viem, v celej krajine funguje jedno mikrooddelenie zamerané na investigatívu. Aj to na inak bulvárne zameranom webe. Inde robia niečo ako investigatívu jednotlivci. Často nie vďaka, ale navzdory podmienkam, ktoré v redakcii majú. Redakcie nemajú chuť investovať do investigatívy, ktorá často stojí peniaze a niekoľko týždňov nič neprináša. Radšej investujú do kvantity a clickbaitu.

Čo je najväčším problémom médií na Slovensku a v Čechách?

Určiť jeden problém je ťažké. Myslím, že najhoršou ranou pre celé prostredie bolo akési mocenské rozdelenie. Do médií vstúpili oligarchovia a spravili si z nich akési PR divízie, ktoré v prípade potreby používajú proti oponentom.

Do vedenia redakcií často dosadili korporátnych manažérov z iných druhov biznisov. Tí si neuvedomujú špecifiká novinárskej práce a v žurnalistickom prostredí sa správajú ako slon v porceláne. Novinár má často problém spoliehať sa na svoje vedenie, nevidí autority a vonkoncom sa nemá od koho učiť. Rozhodne to vytvára novinársky prázdnu generáciu.

Stratili ste za roky novinárskej práce nejaké ideály?

Za dobre odvedenú prácu sa nedočkáte zaslúženej odmeny, naopak, zvykne priniesť problémy. A čakal som, že sa v redakciách spoznám s výraznejšími osobnosťami.

 

Celý článok si môžete stiahnúť kliknutím na tento odkaz.

 

Takže komerčný tlak a inzerenti ovplyvňujúci obsah

Lemešani začínal ako novinár v Hospodárskych novinách. Trápil ho komerčný tlak. Inzerenti ovplyvňovali obsah a cenzurovali nežiadúce témy. Texty sa písali rýchlo, bezhlavo a bez kritického pohľadu. Mal informácie, ktoré nesmel zverejniť. V Hospodárskych novinách!!! Ktoré čítame každý deň. Nevedel si predstaviť, že takto bude môcť pracovať celé roky. Preto si založil vlastný web.

Narovinu priznáva neblahú situáciu v médiách: nie sú slobodné, cenzurujú obsah, zatajujú informácie, existujú zoznamy nežiadúcich tém, neinformujú objektívne a nezávislo. Priznáva teda to, čo rozumní ľudia vedia už roky.

Keďže Lemešani publikuje v podstate neziskovo, nemôže si dovoliť platiť konkurencieschopné mzdy. Lemešani ani nemá personálne kapacity na hľadanie inzerentov, ten ho musí osloviť sám. Samotný web by ho nikdy neuživil, preto požiadal čitateľov o finančnú podporu.

V rozhovore je spomenutý aj navraždený novinár Ján Kuciak. Pre Biztweet niekoľko mesiacov písal. Avšak jeho talent si všimo Marek Vagovič, vza ho do tímu Aktualít a následne mal Kuciak ZAKÁZANÉ písať pre Biztweet.

Veľké štandardné médiá sa usilujú ostrakizovať a poškodiť konkurenčné nezávislé médiá všetkými existujúcimi spôsobmi. Využívajú aj ekonomickú moc, ktorú majú nad zamestnancami – výplatu. Ak bude novinár písať pre nezávislé médium, prepustia ho a on nezaplatí účty. To je ale svinstvo. Nejde, prirodzene, len o politické názory. Ale aj o fakt, že existuje konkurenčné médium, ktoré funguje ináč a lepšie.

Lemešani často píše o kontroverzných témach a oligarchoch. Tvrdí, že reakcia sú od fyzických vyhrážok, cez právne hrozby až po zľahčovanie zverejnených informácií a nákadné kampane na poškodenie jeho mena či Biztweetu. Myslí si, že hlavne zo začiatku iritoval hlavne origarchov tý, že na obsah neboli schopný vyvíjať tlak, ktorý dokážu vyvíjať vo veľkých médiách vďaka inzercii. Dnes ho buď neznášajú alebo akceptujú. Zmierili sa s jeho existenciou, nemali na výber.

Vidíme, že v prípade médiá bez reklamy, ktoré je financované čitateľmi a robené neziskovo, ani oligarchovia nemajú moc zasahovať do obsahu a zlikvidovať médium. S biztweetom nemohli robiť nič ani všemocní oligarchovia. Len sa zmieriť s jeho existenciou.

Médiá sú dnes iba súkromné firmy, ktoré podnikajú a generujú zisk. Redakcie neinvestujú do investigatívy, ktorá stojí peniaze a nič neprináša. Radšej investujú do rýchlopečených článočkov s vysokými preklikmi. Do médií vstúpili oligarchovia a spravili z nich PR divízie, ktoré využívajú proti oponentom. Pravdepodobne aj proti ekonomickým aj politickým oponentom – konkurentom strán, ktoré oligarchovia financujú.

Vo vedení sedia korporátny manažéri s iných druhov biznisu, ktorí si neuvedomujú špecifiká novinárskej práce. Novinár sa nemôže spoliehať na vedenie, nevidí autority, nemá sa od koho učiť. V médiách chýbajú výrazné osobnosti. Preto je madá generácia novinárov akoby prázdna.

Mediálny svet na Slovensku je biznis ako každý iný. A prispôsobili sa tomu aj starší novinári. Nezáleží na pravde, objektivite, informovanosti. Ide len o prachy.

Na záver priznáva, že rokmi stratil ideály o novinárskom svete. Za dobre odvedenú prácu – Lemešani iste myslel hlavne investigatívu – sa nedočkáte odmeny, ale problémov. Čo je logické, keďže cieľom je iba nabaliť sa čo najviac.

 

Zásadný článok slovenského internetu

Rozhovor novinára Kvasňáka so zakladateľom nezávislého portálu Lemešanim je absolútne zásadný článok slovenského internetu.

V rozhovore sa priznáva, že mainstreamové médiá manipulujú a klamú, že sú závislé najmä na inzerentoch (ale aj na majiteľoch) a že média sú nezávislé vtedy, keď sú financované čitateľmi alebo prevádzkované neziskovo.

Samozrejme, nie je to nič nové. Dávno to vie každý, kto má v hlave minimálne dve mozgové bunky.

Dôležité je, že to hovorí insider: slovenský novinár, ktorý pracoval v Hospodárskych novinách, jednom z najčítanejších médií. Preto má jeho vyjadrenie údernú výpovednú silu. Verím, že rozhovor je najsilnejší dôkaz o mediálnej manipulácii na Slovensku, aký sme za posledné roky dostali.

Ten, čo neuverí insiderovi, ten už neuverí ničomu – pretože má svoju “pravdu” a vlastný “svet”. Pre ostatných je to jednoznačné potvrdenie, že mali pravdu: mainstream predsa len manipuluje a klame.

Rozhovor celkovo pôsobí ako výkrik do tmy. Prekvapuje ma, že takýto rozhovor publikovali. Rádoví novinári už musia byť zúfalí. Veľké médiá musia byť tak neslobodné a pod tak neuveriteľný tlakom, že to ťažko znášajú už aj novinári. A chceli by z toho von. Možno túžia, aby im čitatelia finančne pomáhali a aby to mohli robiť tak, ako Biztweet.

Je dovolené povedať to, čo odznelo, pravdepodobne lebo média hlavného prúdu sú zároveň pod tlakom čitateľov. Po kritických a objektívnych informáciách je dopyt. Ak ich nedodá hlavný prúd, čitatelia pôjdu na sociálne siete a nezávislé médiá.

 

Podobný nábeh Biztweetu a Slobodného vysielača. S rozdielnym koncom

Všimnite si jednu zaujímavú vec. Lešemani kritizuje mainstream z rovnakých dôvodov, z akých ich roky kritizuje napríklad Koróni zo Slobodného vysielača. Používajú rovnaké slová. Rovnaké dôvody, kde mainstream zlyhal. Rovnakými slovami obhajujú svoju nezávislosť od inzerentov. Pretože Biztweet a Slobodný vysielač sú porovnateľné projekty s rovnakou myšlienkou. Len s iným politickým pohľadom.

Vzťah veľkých médií k Biztweetu bol prv podobný ako u Slobodného vysielača. Fyzické vyhrážky, zľahčovanie zverejnených informácií, právne hrozby, toxické kampane na poškodenie dobrého mena. Vo vysielači boli fašisti už v ten deň, kedy začali vysielať. Pokračovanie bolo však iné.

V prípade Biztweetu sa oponenty časom zmierii s faktom, že existuje. A buď ho rešpektujú alebo nenávidia. V prípade Slobodného vysielača nenávistné kampane pokračujú ďalej. Protistrana dodnes nie je zmierená s jeho fungovaním a existovaním.

Pýtam sa, prečo to tak je?

Primárny problém, ktorý veľké médiá vidia v nezávislých médiách je, že je to konkurenčný kanál. Nová forma konkurencie. Nízkonákladová forma médiá. Ktorá môže byť ufinancovaná zdola a robená neziskovo a napriek tomu mať čitateľov a značný dosah. Takéto médium “ukrajuje” zisky médiám hlavného prúdu.

Toto je prípad Biztweetu. Lemešani sa zaoberá témami typu oligarchovia, korupcia, čerpanie eurofondov. Sú to témy, čo mnohým prekážajú, ale nijako neodbočujú z línie politickej korektnosti.

U Slobodného vysielača štvavé kampane neskončili dodnes, pretože Koróni má iný, pre novinárov neakceptovateľný politický svetonázor. Zároveň spochybňuje dogmy, o ktorých sa v hlavnom prúde nediskutuje.

Tu je krásne vidieť, že kri kritike nových médií nejde len o ušlé zisky. Médiá hlavnéh prúdu a ich novinári považujú nezávislé médiá za hrozbu aj z dôvodu, že šíria iné politické názory.

Nenávisť mediálnej mafie voči nezávislým médiám má teda dva motívy: Zištný – nové médiá im ukrajujú zo ziskového koláča. A politický – širia iné, pre mediálnu mafiu neakceptovateľné, politické názory.

 

Víťazstvo ideje nezávislých médií

Biztweet je údajne na slovenské pomery unikátny projekt portálu dlhodobo fungujúceho mimo hlavný mediálny prúd a bez veľkých investícii, podarilo sa mu otvoriť niekoľko dôležitých tém.

Slovo údajne som použil, lebo takýchto projektov je viacej. To isté by sme mohli povedať o Infovojne a o Slobodnom vysielači. Aj tie fungujú niekoľko rokov mimo hlavného prúdu a sú financované iba poslucháčmi. Každý tie médiá pozná, avšak zmieniť sa o nich v dobrom svetle Kvašňák nemôže.

Aké ironické. V mainstreamovom médiu vyšiel rozhovor o tom, ako je celý ten mainstream zlý. Dopyt po nezávislých a objektívnych informáciách je zjavne tak silné, že si sami sypú popol na hlavu, len aby si udržali čitateľa. Tento fakt považujem víťazstvo myšlienky nezávislosti médií.

 

Aby sme to zhrnuli

Od novinára insidera máme verifikované informácie, že veľké médiá manipulujú a cenzurujú a že inzerenti určujú, o čom sa písať bude a o čom nie. Je to jeden z najsilnejších dôkazov o mediálnej manipulácii, aký sme za posledné roky dostali.

Nezávislé médium je také, ktoré nie je pod tlakom inzerentov a je vedené buď neziskovo alebo vďaka podpore poslucháčov.

Veľké média nenávidia nezávislé médiá, lebo je to nová a nízkonákladová forma konkurencie a pretože cez ne sa môžu šíriť iné politické názory.

Mainstream publikoval rozhovor o tom, ako je celý ten mainstream zlý, tak veľký dopyt po tejto téme je. Tento fakt je víťazstvo myšlienky nezávislých médií.

By |2018-09-29T14:14:04+00:0029. septembra 2018|Categories: Infovojna|Tags: , , , , , , |13 komentárov

About the Author:

Avatar
Publikujem nezávislé komentáre a analýzy z domácej politiky.

13 komentárov

  1. … [Trackback]

    […] Info on that Topic: blog.infovojna.sk/trend-priznal-media-nie-su-slobodne-inzerenti-diktuju-nazory-a-obsah/ […]

  2. gay sadistic men dating cite https://gaypridee.com/

  3. free nude gay video chat https://bjsgaychatroom.info/

  4. 2masquerade

  5. … [Trackback]

    […] Find More Info here to that Topic: blog.infovojna.sk/trend-priznal-media-nie-su-slobodne-inzerenti-diktuju-nazory-a-obsah/ […]

Leave A Comment