Svedkovia Mečiaroví versus Svedkovia 90-tych rokov

//Svedkovia Mečiaroví versus Svedkovia 90-tych rokov

Svedkovia Mečiaroví versus Svedkovia 90-tych rokov

Svedkovia Mečiaroví versus Svedkovia 90-tych rokov

Je to pravda, priznávam sa: PATRÍM MEDZI SVEDKOV.

Áno, som ešte stále jedným zo státisícov žijúcich svedkov doby, ktorá je dodnes hanlivo označovaná ako „Doba Mečiarizmu“. SOM SVEDKOM 90-TYCH ROKOV NA SLOVENSKU.

A ak sú, žiaľ, aj v alternatívnych médiách dodnes označovaní všetci tí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom verejne pekne vyjadria o Vladimírovi Mečiarovi, ako nejakí zaslepení a nesamostatne rozmýšľajúci „SVEDKOVIA MEČIAROVÍ“, tak zrejme dozrel opätovne čas oprášiť realitu aj z tej inej strany, než sa všetkými kanálmi podsúva dnešným obyvateľom Slovenska to jediné správne videnie slovenskej histórie – videnie „šorošovské“.

90-te roky sú dávno za nami, ale dnešní mladí ľudia, keď si nevypočujú ešte žijúcich svedkov tej doby doma, medzi priateľmi, známymi, v rodine, tak môžu z oficiálnych euro-atlantických info-zdrojov nadobudnúť ten dojem, že snáď ani nebola horšia doba na Slovensku, než doba, kedy vládol ako premiér Vladimír Mečiar.

Dokonca aj relatívne slobodne rozmýšľajúci komentátori, politickí analytici, redaktori sa o dnešnej dobe vyjadrujú, že takéto obludné zlo sa nedialo ani v tej hroznej dobe „mečiarizmu“. Akoby v 90-tych rokoch ľudia snáď ani nevychádzali z domov od strachu, žeby sa im niečo stalo hneď pred ich barákmi.

Žiaľ, takéto falošné a lživé obrazy 90-tych rokov na Slovensku dnes pomáha vytvárať v hlavách dnešných mladých ľudí aj alternatíva!

Všetci veľmi dobre vieme, že sa dnes celoplošne porušujú ľudské práva. A jedným z hlavných ľudských práv je SLOBODA SLOVA. A práve od SLOBODY SLOVA sa odvíjajú aj všetky ďalšie občianske a ľudské slobody, ktoré sa aj Slovenská republika zaviazala dodržiavať ako základ budovania demokracie.

KLADIEM preto VŠETKÝM ĽUĎOM NA SLOVENSKU jednu ZÁKLADNÚ OTÁZKU, ktorej odpoveď takisto jednoznačne hovorí o úrovni dodržiavania demokracie počas celého trvania samostatného a slobodného Slovenska:

KEDY V RÁMCI DODRŽIAVANIA ÚSTAVY A ZÁKONOV SR BOLA SLOBODA SLOVA NA SLOVENSKU NAJVÄČŠIA? Počas ktorej vlády?

POČAS VLÁDY VLADIMÍRA MEČIARA.

Tento fakt nespochybňujú ani jeho kritici a mnohí z tých, ktorí ho vôbec nemali a nemajú dodnes v láske.

Čo by ste pri nákupe auta povedali predajcovi, keby vám ho ukázal iba zvonku a dovnútra by vás vôbec nepustil? Kúpili by ste také auto? Verili by ste, že je to všetko ólrajt?

A predsa to isté s vami robia aj dnes. To isté je to aj so zatajovaním mnohých udalostí našej vlastnej histórie. Však vieme napríklad, že určité kruhy už v dnešnej dobe postupne podsúvajú, najmä mládeži, že najväčší podiel na víťazstve v 2.svetovej vojne mali USA, nie Sovietsky zväz.

Tak prečo by to teda neskúsili aj s históriou Slovenska? A robia to… a celkom úspešne. Pozor! Máme jedno všeobecne platné varovanie: NÁROD, KTORÝ NEPOZNÁ DOBRE SVOJU MINULOSŤ, NEMÁ ANI BUDÚCNOSŤ.

Preto som sa rozhodol zverejniť zopár bodov zo slovenskej histórie 90-tych rokov, a to práve tie, ktoré dnes už poväčšine nie sú „IN“ alebo „COOL“, lebo sa týkajú persony NON GRATA – Vladimíra Mečiara. Pozor. Nie sú to všetky fakty, iba krátky výber. V prípade záujmu ale môžete mnohé doplňujúce informácie nájsť v relácii Slobodného vysielača – „HOVORY M“. https://slobodnyvysielac.sk/hovory-m/

Otvorene a verejne uvádzam, že som doleuvedené body (bez doplnených neskorších nových faktov) poslal mailom už pred rokmi chlapcom z redakcií Zem a Vek (T.E.Rostas, M.Benka – česť jeho pamiatke, vtedy ešte s Ľ.Huďom) a Slobodný vysielač (vtedy ešte v pôvodnej zostave – N.Lichtner, B.Koróni a P.Kršiak).

Takže, dámy a páni, ak máte ochotu a máte aj určitú dávku trpezlivosti, pozývam vás, POĎTE si so mnou ZOPAKOVAŤ niektoré dodnes schválne UTAJOVANÉ FAKTY NEDÁVNEJ SLOVENSKEJ HISTÓRIE.

Pre tých, ktorí nemajú radi pána Mečiara, to môže byť niečo úplne nové, a pre tých, ktorí ho dodnes majú radi, to môže byť doplnenie toho, čo sami už predtým vycítili v srdci a o tomto nevedeli.

********

(v pôvodnom znení – z februára 2014, doplnené o dodatočné informácie)

Zdravím všetkých odvážnych ľudí,

ktorí v dnešnej ťažkej dobe, schyľujúcej sa k celosvetovej totalite,

pomáhajú každý svojím spôsobom

odhaľovať v bahne pretvárky, korupcie a lží

to, čo sa veľmi dlho s veľkým úspechom

darí zatajovať – Pravdu.

Prostredníctvom niektorých relácií som sa stal pravidelným poslucháčom Slobodného vysielača, aj keď iba zo záznamu, z archívu, ako aj odberateľom časopisu Zem a Vek.

Vážim si odvahu a prácu redaktorov, ktorí sa snažia robiť to, čo by mali vlastne robiť verejno-právne masmédiá, ktoré sú platené z koncesionárskych poplatkov občanov Slovenska. Mnoho konkrétnych informácií z domova a zo zahraničia, o ktorých som nemal ani tušenia, som sa vaším prostredníctvom dozvedel. Opäť mi do celkovej mozaiky poznania pribudli ďalšie kamienky a v dnešnom všeobecnom zmätku sa nové súvislosti vynárajú čoraz v jasnejšom svetle, pričom niekedy zdanlivo spolu nesúvisiace a nelogické udalosti odrazu majú svoju vzájomnú spätosť a logiku.

Keď sa povie „A“, malo by sa povedať aj „B“.

Väčšina mladých ľudí nie je dnes na školách komplexne a objektívne informovaná o skutočnom dianí na Slovensku, či už v dávnejšej alebo v nedávnej minulosti.

Preto som sa rozhodol, že sa vo svojej krátkej reakcii na niektoré zverejňované informácie dotknem jednej resp. dvoch chúlostivých tém, ktoré dodnes rozdeľujú obyvateľov Slovenska a ktoré môžu všetkým Slovákom dopomôcť v lepšej orientácii, čo sa okolo nás vlastne deje:

<Dvojitý meter: Jozef Tiso – Vladimír Mečiar>

Pán Ľubomír Huďo správne opakovane upozorňuje zaslepené a spiace ovečky v slovenskom národe, že tak ako v minulosti, aj v prítomnosti používajú mnohí naši, aj svetoví politickí lídri a im naklonené masmédiá dvojitý meter, kde sa napĺňajú slová: Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.

Veľmi ma zaujala relácia o Jozefovi Tisovi, kde sa dospelo k názoru, že je veľmi ťažké ešte aj dnes objektívne posudzovať, či sa natoľko previnil, že ho museli popraviť, či nemohol urobiť niečo iné, niečo naviac, aby zachránil viac židov, ktorí boli odvlečení do koncentračných táborov, naozaj ťažko posudzovať, lebo bol na neho vyvíjaný obrovský tlak, hlavne zvonku.

Jedno je ale fakt, že aj za jeho pôsobenia ako prezidenta Slovenského štátu mnoho židov zahynulo. Je teda on osobne zodpovedný za smrť a utrpenie týchto všetkých nezachránených obetí? Má niekto právo odsúdiť Jozef Tisa, keď nebol pri ňom osobne a nevie na 100%, čo vtedy mohol, čo nesmel a čo urobil?

Nedávno som počul na Slobodnom vysielači názor pána Lichtnera, že keď vás doma prepadne zlodej a ukradne vám malú alebo veľkú čiastku, je to principiálne to isté, je to zlodej. Súhlasím. Netreba sa dohadovať, že ten ulúpil menej a ten druhý viac. Bolo to povedané v súvislosti s predchádzajúcimi vládami na Slovensku, ktoré umožnili rozpredanie nášho spoločného majetku, poľnohospodárstva, apod. súkromným subjektom.

Chcem tu vopred podotknúť, že ani s týmto nemám absolútne žiadny problém, mám na to tiež svoj kritický názor.

Ale potom podľa tohto istého princípu uvažovania by sme nemali vôbec váhať ani pri posudzovaní pôsobenia Jozefa Tisa ako prezidenta Slovenského štátu a jednoducho považovať jeho odsúdenie za správne, pretože podľa tohto kritéria by bol Tiso rovnako vinný aj vtedy, keby pod jeho prezidentovaním bol do koncentračného tábora odvlečený nespravodlivo iba jeden jediný slovenský žid. Alebo v tomto prípade platí iné meradlo?

Ak teda boli tisíce ľudí okradnutých, to je zle a musíme to odsúdiť, ale ak boli tisíce iných ľudí zabitých, tak tu to nevieme objektívne posúdiť, lebo sa nevieme vžiť do situácie, v ktorej bol Tiso? To je ten jediný, rovnaký meter?

A teraz môj názor, ktorý samozrejme neprezentujem ako dokonalý a neomylný:

Ak teda ja osobne uznávam Jozefa Tisa, že určite to so slovenským národom myslel dobre, hoci aj za jeho pôsobenia boli násilne odvlečené tisíce židov, prečo by som mal odsudzovať Vladimíra Mečiara, ktorý podľa mňa to takisto dobre myslel so slovenským národom, hoci aj za jeho pôsobenia sa v spoločnosti mnoho nedobrého udialo a sprivatizovalo sa veľa štátneho majetku. Blízko Tisa pôsobili ľudia, ktorých vinou a ich aktívnym prispením bolo jeho meno pošpinené, ale takisto aj popri Mečiarovi a hlavne na jeho charizmatických širokých pleciach sa viezlo dosť veľa špekulantov, kalkulátorov a vší, ktoré sa neskôr ukázali v pravom svetle.

Jozefa Tisa som osobne nezažil, Vladimíra Mečiara áno.

Nesúhlasil som zaslepene vždy so všetkým, čo urobil, alebo čo sa okolo neho dialo. Ale chcel by som v rámci objektivity a vyváženia jednostranného subjektívneho pohľadu poukázať na niekoľko aj pre túto dobu veľmi dôležitých historických neodškriepiteľných faktov a otázok s nimi súvisiacimi:

1/ Dnes je Václav Klaus považovaný v Európe, slušne povedané, za euroskeptika. Okrem iného prirovnal súčasné vedenie EU v Bruseli k bývalému sovietskemu politbyru v Moskve. Bol nepohodlný a určite si tam vydýchli, že ako prezident jedného členského štátu EU už skončil.

Pred dvadsiatimi rokmi bol slovenský premiér Vladimír Mečiar neprijateľný ako doma, tak aj v zahraničí, hoci obyvateľstvo na Slovensku to vo veľkej miere vnímalo inak.

Vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA, pani Allbrightová, sa neraz verejne vyjadrila o Slovensku, že je čiernou dierou v Európe – kvôli Mečiarovi. Niektoré politické strany podľa vtedajších vlastných vyhlásení by boli vraj ochotné rokovať s HZDS o spolupráci, ale iba za podmienky, že by na jeho čele nebola persona non-grata – Vladimír Mečiar.

Osoba Vladimíra Mečiara bola príčinou odmietania politiky HZDS doma aj vonku. Takže sa nejednalo o posudzovanie veci samotnej, nešlo o program HZDS, ale išlo o osobu, presne tak, ako sa to deje aj dnes. V tejto veľkej hre sa vymenili iba osoby a obsadenie hlavných postáv.

Jeden demarš za druhým posielala Európska komisia na Slovensko – kvôli Mečiarovi, aby sa nakoniec ukázalo o nejaký ten rôčik dva, že práve členovia tejto komisie, keď už bol Mečiar odstavený, boli oni sami pre podozrenie z korupcie odvolaní.

Pri rozdelení ČSFR boli pred vyše 20-timi rokmi hlavnými aktérmi páni Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Aká to zhoda okolností a náhod, hoci náhody neexistujú, však? Pre Brusel – jeden nepohodlný vtedy, druhý teraz. Naozaj, mali veľa spoločné.

Ak teda podľa mnohých dnešných kritikov by mal byť Vladimír Mečiar taký istý ako jeho nástupcovia, pretože všetci rovnakým spôsobom rozkradli „za babku“ túto republiku, aby kapitál nakoniec odtiekol zo Slovenska na západ a z našej krajiny sa stal ďalší „Banánistán“ v Európe, nech nám všetkým naozaj už niekto osvietený objektívne vysvetlí, ako je to možné, že JEDINE IBA JEHO OSOBA, žiadna iná osoba, BOLA PRÍČINOU, PREČO NÁS NEVZALI ZA JEHO VLÁDY DO EU A NATO, ktoré ale dnes odsudzuje možno už aj väčšina slovenského národa?

V čom bol taký iný a neprijateľný pre západ, keby mal byť rovnaký ako dnešní zo západu potľapkávaní jeho nástupcovia, lokaji tejto nastupujúcej svetovej totality? Bol iný, preto ho bolo treba „upratať“.

Vie niekto z vás kritikov pravú(!) príčinu nášho neprijatia do EU a NATO v 90-tych rokoch?

2/ Keď sa Česko-Slovensko malo rozdeliť, kuvici a tzv. ekonomickí odborníci nahlas kvákali a varovali Slovákov, že slovenská koruna pod vedením Vladimíra Mečiara padne voči českej korune minimálne v pomere 1:3.

Čo sa ale napodiv stalo? Svet sa asi zbláznil a úplne sa obrátil naruby.

Pretože o niekoľko rokov, POČAS VLÁDNUTIA VLADIMÍRA MEČIARA, ASI NA OBDOBIE POL ROKA BOLA SLOVENSKÁ KORUNA SILNEJŠOU MENOU NEŽ ČESKÁ KORUNA!

Ako sa vôbec takéto niečo mohlo stať uprostred demokratickej Európy, keď na Slovensku vtedy údajne vládli nekompetentní despotickí bývalí agenti KGB s agresívnymi nacionalistami a ešte aj s negramotnými robotníkmi?

3/ Dnes sa mnohí smejú, že keď pán Mečiar hovoril o Slovensku ako o malom Švajčiarsku, opäť sľuboval to, čo nemohol splniť. Nesplnil to ale nie preto, že by nebola vôľa vtedajšej vlády SR, ale preto, lebo na cestu neutrality dnes treba dohodu mocností.

Slovensko chcelo nastúpiť cestu Rakúska a Švajčiarska. Rusko ako nástupnícky štát po ZSSR nemalo s tým veľký problém, však aj okupačné vojská Varšavskej zmluvy odišli ako prvé zo Slovenska, ale problém s tým mali USA, a tak to aj dopadlo. A výsledok? Americké vojenské základne na Slovensku, pričom vlastnú armádu vlastne už ani nemáme. Lebo NATO…

4/ Mnohí z nás s hrôzou pred pár rokmi pozorovali imigračnú tsunami do Európy (temer žiadni nukleárni fyzici, či chirurgovia – lekári, nemyslím tým podrezávačov hláv…) a naši občania vyslali politikom jasný signál, že si neprajú podobný vývoj prijímania ilegálnych imigrantov, drvivou väčšinou s jedným vierovyznaním, ako to prebehlo v okolitých štátoch, najmä západných.

ALE.

Málokto dnes na Slovensku vie, že práve za Mečiarovej vlády boli uskutočnené také kroky, že sa v Bratislave, niekde v Podunajských Biskupiciach, už v 90-tych rokoch nepostavila prvá mešita na našom území, napriek finančným ponukám zo zahraničia. Aj vďaka Mečiarovej vláde je dnes Slovensko zrejme poslednou krajinou v EU, kde nie je ani jedna mešita.

Občania Slovenska. Je to niečo, čo by ste tiež mali vyčítať Vladimírovi Mečiarovi?

5/ Mnohí dnes poukazujú na fakt, že práve za Mečiara boli po zlyhaní slovenskej cesty za neutralitou podpísané prístupové dohovory k členstvu do EU a NATO. Áno, je to pravda – čiastočná. Úplnou pravdou je ale to, že pán Mečiar a jeho ministri vystupovali v zahraničí alebo so zahraničnými politikmi, podnikateľmi a návštevami AKO ROVNÝ S ROVNÝM! Nie ako vazali a služobníčkovia cudzích mocností, ktorí sa dostali do čela štátu po roku 1998.

Prečo asi toľko demaršov z EU a nenávisti spoza oceána? Oni nepotrebujú mať medzi sebou zástupcov suverénnych štátov. To si treba uvedomiť a potom človek s otvorenou mysľou a srdcom aspoň z časti pochopí, prečo toľko peňazí prišlo zo zahraničia na odstavenie Mečiara.

6/ Keď teda bolo treba zvrhnúť v roku 1998 Mečiara z postu premiéra SR, zneužila sa k tomu okrem iného aj kauza TV Markíza, Šimečka starší neskôr verejne priznal, je to dodnes na videu, že bez peňazí G.Sorosa by sa nepodarilo Mečiara odstaviť, spojil sa vtedy čert s diablom, aby krajná ľavica s krajnou pravicou, marxisti s neo-marxistickými kresťanmi a inými neo-marxistickými občianskymi skupinami a lokajmi liberálneho západu pozliepali takú pravo-stredo-ľavú vládu, ktorá bola nie „ZA“ ale „PROTI“, len aby nás čo najskôr dostali pod dohľad a kontrolu Bruselu a Washingtonu. Vtedy boli na pár dní všetci jednotní.

Ozaj, a bolo to iba na pár dní?

Dokedy budeme kydať na toho, ktorý vlastne iba SVOJOU OSOBOU BOL OCHRANCOM SLOVENSKA PRED ŠIALENSTVOM Z EU A NATO?

7/ Myslí si dnes niekto na Slovensku, že keby po víťazných voľbách 1998 zostavil vládu Vladimír Mečiar a pokračoval by ako premiér SR, boli by o pár mesiacov neskôr – bez vedomia a súhlasu občanov SR – povolené LETY BOMBARDÉROV NATO NAD NAŠIMI slovenskými HLAVAMI s BOMBAMI OBOHATENÝMI URÁNOM pri „humanitárnej“ vojne proti slovanskému srbskému národu v Juhoslávii, kde priamo na európskom území, v čase mieru, hynuli nevinní civilisti v dobyvačnej vojne „obrannej aliancie“ NATO?

8/ ZA ČIAS VLÁDY VLADIMÍRA MEČIARA NEBOLO SLOVENSKO BRANÉ VO SVETE AKO KRAJINA OKUPANTOV NA CUDZÍCH ÚZEMIACH v iných svetadieloch – ako verný americký lokaj a poskok.

Je tomu tak aj dnes?

9/ Tak ako starší ľudia spomínajú na časy Jozefa Tisa, že vtedy bolo na Slovensku dobre, hoci všetkým sa určite dobre nevodilo, aj my mnohí spomíname, že za čias Vladimíra Mečiara, keď Slovensko bolo ešte ako tak suverénne, samostatné a slobodné, a v dobe, keď napr. kvôli podozreniu z pripravovaného atentátu zmenil Mečiar cestu do Nemecka, bolo u nás dobre, teda určite lepšie než dnes v čase „EURO- a NATO- demokracie“. Kto sa má vlastne dnes lepšie?

Vladimír Mečiar viedol po rozdelení ČSFR túto krajinu a svoj národ v dobe, keď mu pod nohy hádzali polená zo všetkých strán, keď mu nikto ani doma ani vonku neveril, okrem státisícov voličov, kde terčom nemiestnych žartov a urážok zo strany rôznych pseudo-umelcov a euro-novinárov boli najmä poctiví dôchodcovia a babky „tárajky“, ktorí ale pre nás mladších túto krajinu vybudovali, v dobe, keď voliči HZDS boli považovaní euro-atlantickou „inteligenciou“ za nevzdelaných obmedzencov a hlupákov.

Aj mnohí lekári, inžinieri, vedci boli a sú dodnes považovaní zo strany „rýchlo-vykvasených magorov“ z dedinských univerzít alebo zle informovaných oponentov považovaní za tupcov alebo aj novodobo a zosmiešňujúco označených „Svedkov Mečiarových“.

Ak sa už niekoľko rokov môžeme v praxi a v priamom prenose („live“) dívať na tento náš vysnívaný EURO-raj, mal by si každý nespokojný Slovák raz za čas položiť vážnu otázku: KTO BOL V HISTÓRII SLOVENSKA NAJVÄČŠOU PREKÁŽKOU NA TEJTO CESTE ZA „SVETLÝMI ZAJTRAJŠKAMI“ V EURO-ZÓNE (EURO-klietke)?

10/ Dnes všetci rozumní na Slovensku vedia, že naše členstvo v NATO a v EU je iba vymenená východo-červená komunistická totalitná klietka so žltým kosákom a kladivom a s jednou hviezdou na čele za inú, západo-modrú totalitnú klietku – a opäť (žeby náhodou?) ovenčenou menšími ale tiež žltými hviezdami.

Niektorí Mečiarovi kritici by si mali dokolečka-dokola opakovať, že jedine počas vlády Vladimíra Mečiara ako slovenského premiéra nebolo Slovensko prijaté do EU a NATO, a to iba kvôli jeho osobe. Takto to aspoň do nás neprestajne vtĺkali a masírovali naše, aj zahraničné masmédiá – „veď stačí vám Slováci iba jeho vymeniť a máte našu demokratickú náruč otvorenú“.

Stalo sa.

Osoba Vladimíra Mečiara bola brzdou nášho prijatia do EU a NATO. Zdá sa, žiaľ, že brzdou poslednou záchrannou …

Keby nič viac pre tento národ neurobil, keby žiadnu inú úlohu neplnil, a nevzali by nás iba kvôli nemu do EU a NATO, nestačilo by vám to, Slováci? STRATILI BY SME VIAC, NEŽ STRÁCAME TAKTO DNES? Berú nám jednu slobodu za druhou…

Na to všetko, čo si teraz počul, si ty, Slovák, odpovedz sám! Ale pokús sa konečne byť raz už aj samostatne rozmýšľajúci a najmä objektívny!

Bez omylu platí aj dnes to známe biblické: „Kto hľadá, ten nájde.“

Želám všetkým Slovákom, aby vám do uší zahrmelo ako jedno z posledných varovaní ďalšie známe biblické: „Keď slepý vedie slepého, obidvaja padnú do jamy…“

Takže keď zaznel v jednej z relácií Slobodného vysielača menší údiv, že dokonca ešte existujú na Slovensku aj takí ľudia, ktorí pána Vladimíra Mečiara dodnes uznávajú ako politického vodcu slovenského národa, ako by sme za takýmito ľuďmi museli snáď vykonať cestu až do praveku, tak verejne prehlasujem, že ja, Jozef Potúček, hlásim sa ku nim a POVAŽUJEM OSOBU VLADIMÍRA MEČIARA ZA OCHRANCU SLOVENSKÉHO NÁRODA, minimálne pred totalitnou diktatúrou NATO a EU, čo neskreslené dejiny historicky potvrdzujú.

Keď sme boli pred rokmi na výlete v Rakúsku a padla otázka, že čo to ten Mečiar u vás na Slovensku vyvádza, odznela naša odpoveď, že nás chráni pred EU a NATO. Ten človek krútil iba nechápavo hlavou. Dúfam že dnes, po vyše dvadsiatich rokoch, si na to občas spomenie a snáď už aj sám pochopil, čo tým bolo vtedy myslené. Inak povedané, zatiaľ som nestretol jednoduchého Rakúšana, ktorý by bol s EU spokojný…

Ako teraz ďalej, NÁROD SLOVENSKÝ?

Aj pre TEBA platí:

Tvoje skutky idú za Tebou.“

Čo zaseješ, budeš musieť zožať.“

*******

Vám všetkým želám všetko dobré a veľa síl pri odstraňovaní katastrofy.

VYDRŽAŤ!

Jozef Potúček, február 2021

By |2021-02-05T14:39:03+00:005. februára 2021|Categories: Infovojna|1 Comment

About the Author:

Avatar

One Comment

  1. Avatar
    Ladi 17. februára 2021 at 20:13

    Pekne Vás zdravím p. Potúček.
    Ja nie som a ani som nebol svedok Mečiara a dokonca ani jeho volič. Naopak nemal som p. Mečiara rád. U nás v Senici som bol na jeho 2 predvolebných stretnutiach. Na tom prvom si akurát pamätám, že hovoril , že KDH visí na šnúrke Durayových gatí.Na tom druhom som mu dokonca položil otázku – bolo to v kultúrnom dome a jeho asistentka zbierala lístočky s otázkami. Moja otázka sa týkala toho, že ako je to s divokou privatizáciou a či existuje aj v našom okrese tkz. „Akčná päťka“. Lístoček ani neprešiel jeho rukami.
    Pre skoršie narodených: Akčné päťky vraj boli privatizačné komisie zriadené koaličnými stranami na úrovni okresov, kde mali zastúpenie (napr. 3 z HZDS, 1 SNS a 1 zo Združenia robotníkov). Tieto rozhodovali ktorí ich člen alebo prívrženec a jeho rodina čo sprivatizuje. Za uskutočnenie takejto privatizácie, privatizér platil províziu 20 % z ceny predaja a to strane alebo členovi Akčnej päťky. Tu treba povedať, že doteraz sú na Slovensku v každom okrese takz. regionálni oligarchovia ktorí sa za vlády p. Mečiara etablovali. Spravidla sú to arogantní majitelia firiem ( u nás v okrese napr. bývalý ŠTB-ák, alebo traktorista vo firme, ktorú sprivatizoval).
    Na vyššej ako okresnej úrovni t.j. na koaličnej rade sa rozhodovalo o privatizácii lukratívnych podnikov. Čo sa týka veľkých hráčov teda p. Mečiarom vytvorených superoligarchov tak v našom okrese to bol p. V. Poór , ktorý sprivatizoval Naftu Gbely.
    Áno p. Mečiar chcel na Slovensku vytvoriť domácich vlastníkov – oligarchov. Veľa sa rozprávalo o tom, že mnohí privatizéri firmy postupne vytunelovali alebo keď aj nevytunelovali, nakoniec ju predali i tak do zahraničia (takto skončila aj Nafta Gbely) .
    Tieto veci neboli nikdy vyšetrené, lebo ich nikto nemal záujem vyšetriť. Príchodom Dzurindu tu akože bol pokus o vyšetrenie, ale vlastne prečo by to p. Dzurinda robil. Za generálneho prokurátora si dosadil p. Dobroslava Trnku, ktorý vedel o podvodoch predchádzajúcej vlády , stal sa vydierateľným a Dzurinda následne sprivatizoval podvodmi majetok , ktorého hodnota bola 3 až 4 krát vyššia ako majetok privatizovaný p. Mečiarom (Mečiar cca. 100 mld. , Dzurinda takmer 400 mld.). Navyše p. Dzurinda rozpredal „nosnice“ našej ekonomiky.

    Mám dlhoročného priateľa, má už niečo cez 70 rokov a je to skalný svedok Mečiara. Zvykneme sa veľa rozprávať o tej dobe, teda presne povedané ja ho veľmi rád počúvam, lebo chcem byť čo najbližšie k pravde.
    Vysvetľoval mi ako to bolo s pádom VSŽ Košice. Uveril som, že pád VSŽ zámerne vyvolala vláda p. Dzurindu a to dokonca v spolupráci s americkou ambasádou. Dokonca aj únos M. Kováča ml. bola akcia tajných služieb v spolupráci so zahraničím , aby ovplyvnili voľby v roku 1998(prípad Kuciak 2018 to len potvrdzuje).
    Pán Mečiar urputne bojoval aj za zachovanie výroby jadrovej energie na Slovensku – rozhodol sa jasne pokračovať v dostavbe elektrárne Mochovce a snažil sa zachovať Jaslovské Bohunice, ktoré potom p. Dzurinda s p. Figeľom z KDH zastavili.
    P. Mečiar odmietal Sorosove peniaze a bol proti privatizácii nosných podnikov do zahraničia.
    Pán Mečiar nevytvoril v Zákonníku práce také tvrdé a ponižujúce podmienky našim občanom ako to potom urobil p. Dzurinda aby vyhovel zahraničným investorom.
    Pán Mečiar nebol žiadny poslušný prisluhovač Západu a hlavne preto musel byť odstránený. Keď sa dostal do vlády s p. Ficom pre mňa nepochopiteľne v roku 2007 súhlasil s podpisom Lisabonskej zmluvy.

    Ja osobne pokladám všetky vlády od roku 1989 – teda akože „demokratické“ za nekompetentné a momentálne patrím do skupiny voličov, ktorí sú presvedčení o zrušení politických strán.

    Ladislav Haberl

Leave A Comment