„A Strange Victory“ alebo také malé zvláštne víťazstvo

//„A Strange Victory“ alebo také malé zvláštne víťazstvo

„A Strange Victory“ alebo také malé zvláštne víťazstvo

Tak! Dokázali sme to! Porazili sme extrémizmus! Vyhnali sme fašistov zo župy! Teraz nastane blahobyt a raj! Slušní ľudia vyhrali! Alebo nie?

Znovu sme volili proti niečomu a nie za niečo. Lunter bol paradoxne zvolený podobným spôsobom ako Kotleba. Kotlebu sme zvolili lebo sme nechceli Maňku a Luntera lebo sme nechceli Kotlebu. Kisku sme volili lebo sme nechceli Fica. Čo môže z takéhoto prístupu vzísť? Vidíme sami.

Keď už hovoríme o Kiskovi, nemôžme si nevšimnúť paralely medzi ním a novým banskobystrickým županom. Obaja zvolení z protestu, obaja úspešní podnikatelia, obaja milovaní mimovládkami, obaja bez noblesy, obaja bez názoru, obaja neschopní sami sformulovať dve súvislé vety. Okrem toho sa títo páni mimoriadne majú k sebe – hneď po voľbách pán prezident avizoval ako sa teší z Lunterovho víťazstva a na ďalší deň mu dokonca išiel osobne zablahoželať do Banskej Bystrice. Nehovoriac o tom, že ho podporil ešte pred rokmi počas kauzy s Lunterovou nátierkou. Je toto nestranný prezident, ktorým chcel byť? Je toto prezident všetkých občanov Slovenska? Vidíme sami.

Ale vráťme sa k novému pánovi županovi. Už pri prvom vyjadrení po voľbách sa ukázal ako nie príliš schopný politik, keď na rovinu a na tvrdo povedal, že za vicežupana chce svojho syna. Je v poriadku, keby sa pán syn vicežupanom stal (po schválení poslancami), pretože sa  poctivo prekrúžkoval. Bolo ale veľmi nešťastné, že to pán Lunter oznámil hneď po voľbách, najmä po tej masívnej kritike Kotlebovho rodinkárstva. Ešte nešťastnejšie to ale zaklincoval pri ďalšom vyjadrení, kde od neho chceli aby objasnil svoje predošlé tvrdenie. Tam už išiel ďalej a vyhlásil, že ak syn nebude vicežupanom, tak ho zamestná na hocijaký iný post, pretože ho chce mať pri sebe. Zvlásť zábavne znelo tvrdenie, že to môže byť post, ktorý nebude financovaný zo zdrojov župy. Kto teda bude skutočne šéfovať?

Pán „nezávislý“ kandidát, ktorý bol tak nezávislý, že mal podporu všetkých koaličných a takmer všetkých opozičných strán (mimo to aj ultra-významnej mimoparlamentnej strany ŠANCA) sa dva dni po voľbách tiež zúčastnil konferencie strany Progresívne Slovensko (ktorá ho podporila tiež), kde sa vyjadril, koľko toho majú spoločné.

Nezávislosť nášho nového župana sa však ešte prehĺbila, potom, čo sme sa dozvedeli o jeho záhadnej štátnej dotácii, ktorú dostal pár dní pred voľbami. Koniec-koncov, samotný SMER mu vyjadril podporu – „náhodou“ pár dní potom ako sa pán Lunter stretol s Pelerínom, pardon, s pánom Pellegrinim.

http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3174814&l=sk

Pravdupovediac, neprekvapuje ma to, prekvapuje ma iba rýchlosť, s akou tieto veci vychádzajú na povrch. Som len zvedavý ako budú reagovať Lunterovi fanúšikovia. Obávam sa, že budú presne iracionálni a emotívni, ako Kiskovi voliči.

Skutočná tragédia nespočíva v týchto politikoch, ktorí fungujú očividne len ako tváre ovládané z pozadia, ale v ľuďoch, ktorí ich zakaždým zvolia. Ľudia nemajú záujem o pravdu a rozum používajú väčšinou len na utvrdzovanie sa vo veciach, ktoré chcú, ktoré tušia alebo v ktorých boli vychovávaní. Ľudia majú problém nezaujato a objektívne premýšľať a hlavne premýšľať bez emócií. V tomto prípade ale išlo aj o princíp stáda, keďže naprieč médiami sa niesla neskutočná masáž, aby sme predsa nevolili extrémistov a fašistov. Keďže ľudia väčšinou chcú byť považovaní za „normálnych“, nechcú byť vylúčení spomedzi tzv. slušnej alebo inteligentnej spoločnosti a radšej sa podriadia politickej korektnosti. Každý chce totiž niekam patriť a je ťažké niesť fakt, že vás vaši priatelia alebo kolegovia alebo dokonca rodina odsudzujú. Človek si ale musí uvedomiť, či je pre neho dôležitejšie byť autentický/pravdivý alebo prispôsobovať svoje názory druhým.

Ja viem, teraz si myslíte, že som volič Kotlebu. Prekvapko – nie som. Keby som bol na Slovensku, tak by som asi voliť nešiel – jednak by som nevedel, že koho a jednak VÚC-ky sú pre mňa viac-menej zbytočné.

K predošlému županovi. Nepochybujem o tom, že veľa ľudí v ĽSNS má dobrý úmysel a chcú našej krajine dobre. Dobrý úmysel je ale len polovica výhry. Človek musí byť aj inteligentný a citlivý aby našiel správnu cestu ako ten úmysel dosiahnuť. Pán Kotleba urobil chybu, že do strany nabral veľa ľudí, ktorých IQ možno že nedosahuje ani priemer a nie sú schopný napísať ani jednu vetu bez primitívnych gramatických chýb. Ja tiež nie som v gramatike dokonalý, ale keď je niekto hrdý Slovák tak by mal vlastný jazyk ovládať lepšie ako žiak prvého stupňa základnej školy. Príčiny Kotlebovej prehry výborne zhodnotil aj napr. pán Magát.

Tieto voľby boli pre ĽSNS veľkým zrkadlom. Nemožno sa vyhovárať na antikampaň a mediálnu masáž – tá tu bude vždy. Je otázne, či sa z toho Kotleba poučí a urobí zmeny alebo nie.

Poučme sa ale hlavne my, Slovač. Žiadny politik ani vodca nás nezachráni ani nevynesie do nebies. Prestaňme sa vyhovárať na systém, lebo my všetci sme systém – nepretržite ho vytvárame svojimi myšlienkami, slovami a konaním. Keď sa zmeníme my, zmení sa aj systém. Vzpurne bojovať proti systému je ako šťať proti vetru. Tak ako naše okolie odzrkadľuje naše vnútro, naši politici odzrkadľujú našu spoločnosť. Keď konečne prijmeme zodpovednosť za stav našej spoločnosti, posunieme sa dopredu.

 

 

 

 

Napísal(a) | 2017-11-15T21:28:50+00:00 15. novembra 2017|Kategória:|0 komentárov

O autorovi:

Napísať komentár