Povinné zverejňovanie platov. Ako funguje toto sociálne opatrenie desaťročia v praxi? A všetko, čo ste o ňom nevedeli

//Povinné zverejňovanie platov. Ako funguje toto sociálne opatrenie desaťročia v praxi? A všetko, čo ste o ňom nevedeli

Povinné zverejňovanie platov. Ako funguje toto sociálne opatrenie desaťročia v praxi? A všetko, čo ste o ňom nevedeli

Vláda schválila zákon o povinnom zverejňovaní základnej zložky mzdy v pracovných inzerátoch. Neuvádzanie základnej zložky alebo ukotvenie nižšej nástupnej mzdy v zmluve ako v inzeráte bude štát pokutovať. Zákon vstúpil do platnosti 1. mája 2018. Podnikatelia zúria, zamestnanci sú vytešení.

Ako tento zákon funguje? Aké protiargumenty majú firmy? Čo všetko sa mení k lepšiemu? Naozaj dôjde k zvyšovaniu miezd?

 

Povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch od 1. mája 2018

Podľa Zákonníka práce účinného od 1. 5. 2018 nesmie zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ teda musí vo všetkých pracovných inzerátoch povinne uvádzať základnú zložku hrubej mzdy, resp. výšku potenciálnej mzdy zamestnanca. Nebude môcť v pracovnej zmluve ponúknuť nižšiu nástupnú mzdu než uviedol vo svojej pracovnej ponuke.

Mzdové zvýhodnenia a pohyblivá zložka mzdy nemôže byť súčasťou základnej zložky mzdy. Pri úkolovej mzde má zamestnávateľ povinnosť zverejniť úkolovú sadzbu.

Pracovné inzeráty, to sú ponuky na internetových portáloch, letákoch a bilbordoch, na dverách predajní, na internetovej stránke, na sociálnych sieťach a v novinách a časopisoch.

Predpokladá sa, že inzerát bude zverejňovať priamo zamestnávateľ. Ak ponuku zverejní zamestnanec na sociálnej sieti alebo v inzertnej skupine, nemá povinnosť zverejniť mzdu.

Plnenie povinnosti zverejňovať základnú zložku mzdy v pracovných ponukách bude kontrolovať Inšpektorát práce. V prípade, že orgán zisti porušenie povinnosti, môže zamestnávateľovi uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 eur. V prípade uzavretia zmluvy so základnou zložkou nižšou ako v inzeráte môže uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur. Spodné hranice pokút stanovené nie sú.

Pri pokutovaní sa bude prihliadať na závažnosť nedostatkov, ich následky a na to, či došlo k opakovanému porušeniu.

Na prácu vo verejnej správe a prácu v zahraničí sa povinné zverejňovanie základnej zložky mzdy v ponukách nevzťahuje.

Novelu navrhli poslanci Smeru. V minulosti prišiel s podobnou iniciatívou opozičný nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ten však navrhoval uverejňovať celý hrubý plat. Politici si adoptovali nápad od Milana Kuruca z občianskeho združenia Pracujúca chudoba.

 

“Plat dohodou” skončil

Už nemusíte hrať telepatickú hru “hádaj, na aké číslo myslím a skús či trafíš sumu, za ktorú ťa chcem zamestnať”. Už nebudete musieť pociťovať úzkosť pri prezeraní pracovných ponúk alebo na pohovore pri povestnej otázke, koľko si predstavujete.

Už skončili absurdné ponuky 1200 eur v čistom pre kamionistu. Alebo keď osádzač dopravných značiek mal zarábať toľko, čo grafik. Dnes už nemusíte prejsť tromi kolami pohovoru v angličtine, aby ste sa dozvedeli, že dostanete menej, ako zarábate teraz.

Hneď viete, kam ani nemáte posielať životopis.

Teraz inzeráty, kde vám sľubujú mladý kolektív, sebarealizáciu, prácu v nadnárodnej spoločnosti a jabĺčko na vašom stole vyzerajú inak. Pretože hneď vedľa svieti suma 500 eur v hrubom, čo je asi 415 eur v čistom.

Povinné zverejňovanie miedz je novela, na ktorú čakali tisíce uchádzačov o prácu, ktorým to zjednoduší hľadanie práce a budúceho povolania. Konečne sa z jednej z najdôležitejších vecí pre zamestnanca prestane robiť tabu. Pre špecialistu novela relevantná nie je, ale pomôže a uľahčí život takmer piatim miliónom ľudí, ktorí hľadajú prácu cez Profesiu a Kariéru-zoznam.

Preto pokojne hovorme o sociálnom opatrení desaťročia.

 

Konkurencia aj na strane zamestnávateľov

Plat dohodou robil z trhu práce aukciu typu kto chce najmenej? Vďaka zákonu o povinnom zverejňovaní platov konečne nastane väčšia rovnováha pri ponuke a dopyte na trhu práce.

Kto dnes ponúkne menej, ten získa menej uchádzačov a horšej kvality. Kto viac, ten si môže môcť vyberať z kvalitných uchádzačov. Konečne spravodlivejší a konkurenčný systém.

Zverejňovanie platov presunie konkurenciu na trhu práce aj na stranu firiem. Konečne budu musieť začať konkurovať v inzerátoch aj firmy medzi sebou, a to sa im nepáči. Doteraz platilo, že prácu získal ten, kto si vypýtal menej. Teraz si v platových ponukách budú konkurovať firmy.

Z pracovných portálov a inzerátov sa stanú akoby “platové porovnávače”. Niečo ako cenový porovnávač Heureka – akurát pre pracovné pozície.

Trh si nemôže želať lepšie opatrenie. Trh funguje dobre iba vtedy, ak jeho účastníci majú dostatok informácií. Ak má informácie iba jedna strana, tak ako to bolo doteraz, môže s druhou stranou, ktorá tieto informácie nemá, jednoduchšie manipulovať.

Samotné firmy sú pri svojom fungovaní závislé od ponuky a dopytu. Preto mi príde z ich strany pokrytecké, pokiaľ nesúhlasia s využívaním tých istých princípov zo strany zamestnancov. Ich nariekanie nie je nič iné ako to, že nemôžu zdierať tak efektívne, ako predtým.

 

Zverejňovanie platov skutočne funguje

Do relácie Teleráno pozvali Milana Kuruca a pýtali sa na skúsenosti so zverejňovaním platov. Zákon funguje, ako má: Zamestnávatelia v inzerátoch uvádzajú skutočné mzdy. Minimálne mzdy a nereálne široké rozpätia sa v inzerátoch vyskytujú zriedka. Kuruc overoval aj nízko hodnotené kvalifikované pozície. Naozaj v daných firmách ľudia zarábajú sumy uvedené v inzerátoch.

Vďaka odrazovému mostíku v podobe zverejnenej čiastky prestane byť zmysluplný rozhodov o mzde so zamestnávateľom tabu. Už viete začať takto: “Zverejnili ste v inzeráte sumu …, ale ja si vzhľadom na moje schopnosti a dlhoročné skúsenosti myslím, že…”

Niektorí predpovedali, že firmy zákon budú obchádzať uvedením minimálnej mzdy. Ukázalo sa, že to nie je pravda. Kvôli nedostatku pracovnej sily si to firmy nemôžu dovoliť. Ak by zverejnia extrémne nízke platy, trh ich vyrieši. To predpokladali politici aj Milan Kuruc.

Takisto predpoklad, že z desiatok tisíc firiem pôsobiacich na Slovensku sa nenájde zopár, ktoré ponúknu o čosi vyššie platy a roztočia konkurenciu, je nepravdepodobný.

Firmy nízky plat predavačky kompenzujú radom benefitov. Väčšina z nich sú zákonom garantované výhody ako prestávky alebo platené nadčasy. To len dokazuje, že doteraz firmy tieto nariadenia porušovali.

 

Roztočí sa špirála zvyšovania platov?

Sľubovaný prínos zverejňovania platov je zvyšovanie platov. Firmy budú tvrdo súťažiť o zamestnanca. Jedna firmá dá 650. Druhá 690. A tretia až 730. Ako na americkej aukcii. So sľubom prišiel minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

Naozaj sa vďaka povinnému zverejňovaniu zvýšia platy?

Áno a zároveň nie.

Určite dôjde k agresívnejšej súťaži o zamestnanca – a k ďalšiemu zvyšovaniu platov. Už nedostane prácu ten, kto si vypýta najmenej. Konkurencia sa presunie aj na stranu firiem. Keby to tak nebolo, firmy by na zákon nereagovali negatívne, ale ignorovali by ho ako irelevantnú záležitosť.

Lenže zvyšovanie platov rozhodne nebude a nemôže vyzerať ako na americkej dražbe. Mzda je determinovaná mnohými faktormi. Informácie a ochota uchádzačov pracovať za daný plat sú iba jeden z mnohých faktorov.

 

Ďalšie pozitíva, ktoré zákon prinesie

Zákon prinesie niekoľko ďalších pozitív:

Vyššia transparentnosť trhu práce. Viete, koľko sa zarába na danej pozícii. Nemusíte si to pracne a nákladne zisťovať. Nepôjdete na pohovor s tým, že neviete, koľko ponúkajú a budete vedieť, koľko asi si môžete vypýtať. Toto je nesmierné uľahčenie života pre ľudí hľadajúcich prácu, ktorý sú v strese a pod finančným tlakom.

Vyrovnanie informačnej nerovnosti medzi zamestnávateľov a zamestnancom. Obidvaja si ušetria čas, pokiaľ zamestnanca mzdová ponuka neuspokojí.

Odkrytie diskriminácie a podhodnotenia. Diskriminácia sa týka predovšetkým žien. (Hoci ženy zarábajú menej ako muži najmä preto, že pracujú v nižšie príjmových odvetviach.)

Odhalenie biedy slovenských platov. Zákon odhalí, koľko ľudia v skutočnosti zarábajú a rozprúdi diskusiu o tom, čo firmy chcú za ponúkané platy. Už nebudeme musieť od ex-premiéra počúvať, ako nechceme pracovať za 1600 eur. Ukáže sa, že od Slováka sa čaká, že za 800 eur v hrubom prežije, ušetrí, založí rodinu a zadĺži sa hypotékou.

Možné odhalenie kartelových dohôd. V Bratislave a okolí by kartelové dohody firiem pravdepodobne neboli funkčné. Avšak v regiónoch Slovenska je bežné, že niekoľko veľkých hráčov regiónu sa dohodne na mzdách, ktoré budú ponúkať. Keď potom ako uchádzač chodíte po rôznych ponukách, prekvapivo zistíte, že všetky firmy ponúkajú rovnaký plat.

Častejšie zmeny zamestnania pre lepší plat. Ak konkurenčný zamestnávateľ ponúkne vyššiu mzdu, zamestnanci z ostatných firiem to zistia rýchlo a ľahko a budú sa hlásiť na danú pozíciu.

 

Firmy sú PROTI povinnému zverejňovaniu platov. Prečo?

O slovenských zamestnávateľoch nemám ilúzie. Väčšina z nich sú lakomí nenažranci, ktorí budú nariekať aj vtedy, ak sa minimálna mzda zvýši čo I len o desať eur. A čokoľvek, čo ich prinúti zaplatiť viac zamestnancom a štátu je problém a pre podnikanie likvidačné. Výnimkou nie je ani zverejňovanie platov, lebo slovíčko dohodou je len klišé. Znamená to minimum na danú pozíciu.

Zatajovanie platov má jediný účel: udržať si silnejšiu vyjednávaciu pozíciu a dostačiť zamestnanca k tomu, aby pracoval za najmenej. Firmy prijmu zamestnanca, ktorý povie najmenej. Nebolo by to nič škodlivé – ide o regulérne trhové správanie – keby na to masovo a celé roky nezneužívali “plat dohodou”.

Toto však dnes, keď sú platy povinne verejné, nie je možné robiť. Čo je hlavný dôvod, prečo sú firmy proti povinnému zverejňovaniu platov.

Existujú aj ďalšie ťahy, ktoré firmy využívajú:

V inzeráte je ponúknutá značne nadsadená čiastka alebo dosiahnuteľné maximum aj s príplatkami a výkonnostným bonusom. Prejdete pracovným pohovorom, idete podpísať zmluvu a v zmluve je zrazu ukotvený výrazne nižší plat.

Podobný ťah firiem je, keď človek prejde tromi kolami pohovorov v angličtine a už mu predstavujú nových kolegov. Až kým nepríde k podpisu zmluvy, v ktorej je o 15 percent nižší plat, ako bolo dohodnuté.

Naivnému juniorovi sľúbia zvýšenie platu po zaškolení, ktoré ale nemienia splniť. Jednoducho oklamú človeka a dúfajú, že je taký hlupák a zostane u nich.

Firma potenciálnemu kandidátovi sľúbi aj nemožné – napríklad mzdu až do tisíc eur – ľudia potom prídu, pár mesiacov popracujú, no sľúbený plat stále nemajú. Keď sa na to pýtajú nadriadených, povedia počkajte pár mesiacov, budete ho mať. Po ďalších pár mesiacoch zistia, že stále sľúbený plat nemajú a že ich firma oklamala. Tak dajú výpoveď. Firmy často robia nábory neustále bez ohľadu na to, či majú zamestnancov. Lebo keď odíde jeden, ktorého oklamali, hneď nastúpi druhý. Aj preto sa vo firmách tak často menia ľudia.

Lojálny dlhoročný zamestnanec zarába menej ako nový zamestnanec. Lojalita k firme sa na Slovensku trestá. Teraz to aspoň budú všetci vedieť.

Alebo firma čaká na zadĺženého zúfalca, ktorý sa súrne potrebuje zamestnať a je ochotný pracovať za menej ako je trhová hodnota. Rozdiel medzi trhom a reálom si rozdelia na odmenách buď manažment alebo akcionári.

Takto to fungovalo najmä vďaka “platu dohodou”.

Prirodzene, toto svinstvo sa firmy snažia zaobaliť do rôznych argumentov.

 

Trápne argumenty firiem, ktorými sa bránia

Argumenty firiem, prečo je zákon o povinnom zverejňovaní mzdy zlý, sú trápne. Každý sa dá hneď vyvrátiť:

 

Povinné zverejňovanie platov je zbytočná administratívna záťaž.”

Prvý argument, s ktorým firmy vyrukovali. Naťukať do inzerátu mzdu za štyri sekundy je neznesiteľné byrokratické bremeno.

 

Firma potrebuje od potenciálneho uchádzača počuť predstavu o mzde ako prvá.”

Lebo čo, preboha? Aký na to majú dôvod, že to tak nutne potrebujú? Nijaký nie je. Pýtajú sa, aby mohli zaplatiť čo najmenej.

 

Firmy môžu zákon o povinnom zverejňovaní platov obísť. Ponúknu minimálnu mzdu a vysokú variabilnú zložku. Ide teda o formalitu a administratívny nezmysel.”

Na toto som z časti odpovedal: firmy nemôžu v čase nedostatku pracovných síl uvádzať nízke mzdy, pretože by im nechodili žiadne životopisy.

Tvrdiť, že všetci dajú minimálnu mzdu, prípadne minimum na danú pozíciu, je nezmyselné. Ani jedna z desiatok tisíc firiem pôsobiacich na Slovensku neponúkne vyšší plat? Myslieť si toto je úsmevné.

A ak bude firma ponúkať dlhodobo nízke platí, nebude vyzerať ako najlepšie miesto pre prácu a vybuduje si zlé meno. Nakoniec bude dostávať ešte menej životopisov.

Našiel som skvele napísaný komentár zamestnávateľa s ešte krajšou odpoveďou: Prežili sme Lenina, prežili sme Stalina, prežijeme aj platy na internete. Už teraz viem ako to obídem. Základný plat 5 eur na hodinu a k tomu osobné ohodnotenie až do výšky 200% po splnení podmienok a, b, c, d až z. Vymaľované! – Odpoveď: Nikto ti nepríde na pohovor. Vybavené!

Druhá časť odpovedi je, že keby išlo o bezvýznamný zákon, ktorý môžu zamestnávatelia jednoducho a bez negatív obísť, prišla by z ich strany nulová reakcia. Nekomentovali by ho, nerobili by tlačové vyhlásenia. To je ako s pokutami pre firmy, ktoré vraj “nakoniec zaplatia zamestnanci a zákazníci”.

 

Nikto sa vám na internete nezaviaže, koľko vám zaplatí, lebo nikto nevie, kto ste.”

Toto mohol povedať len niekto, kto buď predstiera, že je nahlúply, alebo skutočne je natvrdlý. Obávam sa, že v hre je druhá možnosť. Tí zamestnávatelia, ktorí ešte pred stúpením zákonu do platnosti dobrovoľne uvádzali ponúkaný plat, vedeli dopredu, koho na danú pozíciu nájdu? Tí, ktorí to robia dobrovoľne v Anglicku a Nemecku to vedia?

Ak na internete môže byť uvedená záväzná cena hocičoho, tak prečo tam nemôže byť uvedená cena práce na pozícii?

Firma vie veľmi presne opísať náplň práce a hromadu požiadavok na zamestnanca, ale mzdu nemôžu poznať. Zaujímavé.

Skutočný dôvod, prečo zatajujú mzdu je silnejšia vyjednávacia pozícia. Aby firma poznala predstavu zamestnanca, ale aby zamestnanec nepoznal predstavu firmy. A aby ho mohla dotlačiť pracovať za čo najnižšiu mzdu.

 

Stanoviť presnú mzdovú ponuku možno azda iba pri pracovných pozíciách, ktoré sú štandardné pre väčšiu skupinu zamestnancov. Pri miestach vyžadujúcich si strednú a vyššiu kvalifikáciu je veľmi zložité vopred zistiť, čo môžeme od prijatého uchádzača očakávať.”

Podobný argument ako predchádzajúci. Tento sa týka špecialistov a celkovo nadpriemerne platených zamestnancov.

Povinné zverejňovanie platov je novela určená pre ľudí, ktorí si hľadajú prácu cez Profesiu. Nie pre špecialistov. Pri nich môže byť uvedené široké rozpätie. Alebo niekoľko rôznych inzerátov napríklad pre juniora, pre seniora, pre seniora so špecifickými skúsenosťami – a firma obsadí iba jednu pozíciu.

 

Novela zneprehľadnila trh práce a spôsobila komplikácie uchádzačom, ktorí majú problém vyznať sa v ponukách, pretože nehovorí o spôsobe uvádzania mzdy. Či má byť hodinová, týždňová, alebo mesačná.”

To vážne? Príčetný človek toto povedať nedokáže.

Ako prehľadný bol trh práce pred schválením novely? Ak sa v tom niekto nevyzná, tak asi neovláda základné matematické operácie a nie je spôsobilý pracovať. Možno firmy majú takú predstavu, ale takto hlúpy nie je nikto.

Stačí si za to sadnúť a spraviť niekoľko prepočtov. To je ochotný spraviť každý, kto hľadá nové zamestnanie, v ktorom bude niekoľko rokov svojho života.

 

Zverejňovanie platov by nebol problém, ak by sme nečelili problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.”

Teda problém je to, že je nízka nezamestnanosť, veľa voľných pracovných pozícii a zamestnávatelia čelia domnelému nedostatku zamestnancov. Do toho všetkého majú začať zverejňovať platy. Takže ich reálne zvýšiť musia.

Zverejňovanie platov by asi nebol problém za vlády liberála Mikuláša Dzurindu, kedy formálna nezamestnanosť bola 20 percent a reálna 25 percent. Pretože vtedy by zákon mohli podnikatelia pokojne ignorovať.

Argument par excellence.

 

Zverejnená výška platu by mohla odradiť potenciálnych uchádzačov o zamestnanie.”

Jediný poctivý argument, ktorým mala celá debata skončiť. A ktorým zamestnávatelia priznávajú, že povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch skutočne funguje. Nemuseli vyrábať smiešne a nezmyselné pseudoargumenty vhodné pre žiačikov základných škôl (prvého stupňa). Keď kandidáti uvidia v ponuke plat na zaplakanie, radšej ani nepošlú životopis. Čím firma stratí kvalitných zamestnancov.

 

Je možné, že nastane ešte väčšia fluktuácia zamestnancov.”

Aspoň to povedia otvorene: zákon prinesie konkurenciu na trh práce a firmám s absurdne nízkymi platmi začnú odchádzať zamestnanci a nový neprídu. To je pravda. O tomto je konkurencia.

 

Zamestnanci sú nikto

Zamestnanci sú nikto. Takto sa vyjadril pán Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska, k zverejňovaniu miezd:

Zväzuje to ruky, a je to opatrenie a povinnosť navyše, je to niečo, do čoho sa štát nemá čo miešať, je to regulácia, o ktorú nikto nestojí, akurát potrebovali získať pár politických bodov, tak to spravili, to je celé.”

Ste operátor výroby? Tak to iba prekladáte tovar z bodu A do bodu B:

A ak pôjdeme do nejakej ďalšej budúcnosti a budeme aplikovať nejaké stratégie priemyslu 4.0, tak vieme, že tie manuálne práce postupne a na Slovensku čím ďalej tým viac a postupne práve s rastom miezd budú nahradzované automatizáciou a budú to predovšetkým tlak na ľudí, ktorí sú tvoriví a ktoré prinášajú niečo iné ako jednoduché prekladanie z bodu A do bodu B.

Toto si myslia podnikatelia o svojich zamestnancoch. Sú nikto. Machunek to povedal tak jasne, ako sa dalo. Tak buďte lojálny a nehľadajte lepšie platenú prácu!

 

Panika z rakúskeho socializmu

V diskusiách na liberálnych stránka v poslednej dobe pozorujem akúsi paniku z príchodu rakúskeho socializmu. Rakúsko je podľa nich socialistická a centrálne riadená krajina. Expremiér Robert Fico a minister Richter čas od času spomenuli trinásty plat. Na takúto nočnú moru liberáli radšej nereagujú. Asi sa nádejajú, že budú ticho a zabudne sa na to.

Zaujímavé. Práve liberáli hovorili: kvalifikujte sa, vyjednávajte, choďte za lepšou prácou, Európska únia otvára nové možnosti. Slováci to začali robiť, začali sa správať trhovo. A kto s tým má problém? Liberáli. Slováci vraj nechcú pracovať. A aby zastavili rast miezd, plánujú zamoriť krajinu desaťtisícami cudzincov.

Práve liberáli, ktorí sľubovali dvojnásobné platy, dobiehanie Nemecka a západnú životnú úroveň majú ťažkú hlavu zo zvyšovania miezd a nových sociálnych vymožeností.

Tu vidieť, že liberáli životaschopné a úspešné Slovensko nikdy nechceli. Rozmýšľajú v takýchto intenciách: Akékoľvek zvyšovanie platov je nežiadúce a treba mu zabrániť. Navždy by sme mali pracovať vo fabrikách za podradné mzdy. Platy by sa nemali zvyšovať nikdy. Nenávidia Slovákov. Nenávidia pracujúcich ľudí.

Kapitalizmus je odporný a neľudský systém, ktorý by mal byť zmätený z povrchu zemského. Lenže nemáme žiadnu systémovú alternatívu. Čo však môžeme spraviť je to, čo spravili na západe: výrazné štátne zásahy vyrovnávajúce príjmovú a majetkovú nerovnosť. Ale aj s týmto majú liberáli problém. Im ten neľudský systém jednoducho vyhovuje. Lebo z neho majú výhody.

 

Našli ste inzerát bez uvedenej mzdy? Nahláste ho

Našli ste inzerát bez uvedenej mzdy? Odfoťte ho a nahláste to na Inšpektorát práce. Napíšte im do emailu, o akú firmu ide, jej adresu, prípadne webstránku a priložte do prílohy fotky.

Nahlásiť firmu by bolo zlé, lebo dostane vysokú pokutu. Kto to spraví, je frajer, môže byť na seba hrdý. Verím, že nikto z čitateľov neskĺzol k argumentácii tohto druhu. Vysloviť toto tvrdenie je totižto známkou limitovaných intelektuálnych možností. Ak viete, čo myslím.

Nahlásenie firmy nie je bonzovanie, ale vynútenie dodržiavania zákona vo verejnom záujme. To by boli najväčšími bonzákmi aký existujú Nemci a Švajčiari, keďže tieto národy zvyknú nahlásiť na úrad aj suseda, ak porušuje pravidlá spolužitia. A pozrite ako funguje ich spoločnosť.

Zákon musí byť dodržaný v každom prípade. Bez výnimiek. Bez dodržiavania zákonov sa právna a spravodlivá spoločnosť vybudovať nedá. Ak firmám zákon o povinnom zverejňovaní platov prekáža, nech si vylobujú jeho zmenu.

 

Aby sme to zrhnuli

Každý inzerát s pracovnou ponukou musí obsahovať základnú zložku mzdy. Firmy uvádzajú reálne platy, zákon teda funguje. Platu dohodou, ktorým zamestnávateľ dotlačil uchádzačov pracovať za najmenej, odzvonilo. Kto dnes ponúkne menej, dostane menej uchdzačov a nižšej kvality. Hneď viete, kam ani nemáte posielať životopis. Skončili aj iné nekalé ťahy firiem.

Konečne politici spravili niečo pre ľudí: schválili povinné zverejňovanie platov, sociálne opatrenie desaťročia.

2018-06-22T19:33:25+00:00

About the Author:

Avatar
Publikujem nezávislé komentáre a analýzy z domácej politiky.

One Comment

  1. […] post Povinné zverejňovanie platov. Ako funguje toto sociálne opatrenie desaťročia v praxi? A všetko… appeared first on Blog […]

Leave A Comment