Poľské a naše vlastenectvo

//Poľské a naše vlastenectvo

Poľské a naše vlastenectvo

Na výročie dňa nezávislosti Poľska som sa aj v tomto roku spolu s delegáciou ĽS Naše Slovensko, čítajúcou viac než 60 ľudí zúčastnil veľkolepého pochodu Varšavou, ktorý opätovne otriasol množstvom svetových médií.

Jedenásteho novembra tohto roku to už bola moja druhá príležitosť vystúpiť na tejto úžasnej akcii a som nesmierne rád, že ma Poliaci opätovne milo prijali a ocenili moje pochvalné a podporné slová k tomuto veľkému národu.Video

Okamžite ako človek dostane príležitosť vystúpiť na improvizované pódium z veľkého nákladného auta na začiatku pochodu, tak si stojac pod žeriavom s obrovskými reproduktormi uvedomí neuveriteľnú silu tejto akcie. Desaťtisíce poľských vlajok všade, kam len oko dovidí, burácajúce výkriky národných hesiel, ktoré zatrasú celým námestím, neuveriteľná živosť a odvaha nekonečného davu ľudí zhromaždeného priamo pred vami. Už sa len dostatočne nabudiť a prihovoriť sa tomuto stotisícovému davu zloženému z ľudí, ktorí majú rovnaké myšlienky a presvedčenie ako vy sám.

Iste mi mnohí môžu vyčítať príliš hlasný prejav, prípadne dojem agresivity, no to k tomuto pochodu patrí. Opakovane som bol organizátormi ako aj skúsenými rečníkmi na tomto podujatí upozorňovaný, že do toho musím dať dušu, byť hlasný a presvedčivý. V skratke, čím viac budem kričať, tým viac vraj vyburcujem bojového ducha poľského národa, ktorý následne ocení môj prejav. Pri pohľade na mojich predrečníkov a moderátorov, u ktorých sa videlo, že čoskoro stratia hlas mi bolo už prvý rok jasné, že s prejavom vhodným na konferenciu tu nezaboduje nikto. A niet sa čomu diviť, tak obrovská živá masa v uliciach, atmosféra ktorá sa dá krájať a množstvo problémov, pred ktorými dnes Európa stojí vyburcuje všetkých vlastencov na maximum. Ako sa vraví, kto nezažije, ten to nepochopí.

O čom chcem ale v tomto blogu písať? O obrovskom kontraste medzi mladou poľskou a slovenskou generáciou. Kým u nás trávi mládež čas prevažne nezmyselným pobytom na sociálnych sieťach, či alkoholickými večierkami, návštevou barov a diskoték s jediným cieľom „zabaviť sa“, v Poľsku je situácia iná. Netvrdím, že väčšina poľskej mládeže je taká ako ju budem opisovať, no značná časť sa výrazne líši od tej našej.

Kým u nás je dievčat na mládežníckej vlasteneckej scéne minimum, v Poľsku je to asi 40:60 v pomere dievčat a chlapcov. Je úžasné vidieť ulice plné mladých ľudí rozdávajúcich poľské vlajky a nálepky a obrovský aktivizmus s cieľom nazbierať dostatok peňazí na zorganizovanie ďalšieho pochodu nezávislosti. Nehovoriac o tom, že už od hraníc Slovenska s Poľskom môžete vidieť na nespočetnom množstve domov zavesené poľské vlajky, rovnako tak väčšina starostov v tento deň vyvesí vlajky na každý stĺp verejného osvetlenia vo svojich dedinách a mestách. Jedenásty november je pre Poliakov skutočne dňom národnej hrdosti a svojbytnosti a prežívajú ho milióny ľudí po celom Poľsku a v zahraničí.

V čom je teda tento priepastný rozdiel medzi chápaním vlastenectva u nás a v Poľsku? Iste môžu ľudia namietať, že história Poľska je s tou našou neporovnateľná, Poliaci boli v Európe vždy významným národom, ktorého kráľovské vojská rozhodovali aj v tých najdôležitejších bojoch o záchranu kresťanskej Európy, ako napríklad pri Viedni v roku 1683.

No dôležitý je predovšetkým prístup vlády k myšlienke národnej hrdosti v Poľsku. Kým u nás je na poste prezidenta človek bez štipky hrdosti k vlastnému národu, presadzujúci všetky škodlivé trendy a zvrátené ideály potláčajúce kresťanstvo a vlastenectvo, v Poľsku je to úplne naopak. Prezident posiela organizátorom pochodu nezávislosti list, v ktorom pozdravuje všetkých účastníkov pochodu, minister vnútra v reakcii na otázky zahraničných novinárov odmieta nezmyselné konšpirácie o neonacistických pochodoch v Poľsku, ale sa zastáva všetkých účastníkov a ďakuje im. Rovnako tak minister zahraničných vecí a ďalší členovia vlády, kultúrnych inštitúcií a predovšetkým cirkvi.

Kňazi každoročne vystupujú na tomto pochode napr. tu a aj heslo pre tento rok bolo: „My chceme Boha“. Teda jasná deklarácia kresťanského presvedčenia poľského národa a jeho vyhraneniu sa voči Islamu, pre ktorý v Poľsku nie je miesto.

V Poľsku je totiž kresťanstvo omnoho živšie než u nás a predovšetkým nie je chápané ako slabosť. Teda tak, ako si ho vysvetľujú napríklad poslanci OĽANO či SAS, ktorí nás chcú v NR SR neustále poučovať, ako nám kresťanská viera káže prijať na Slovensko každého imigranta, odpustiť im teroristické útoky a znásilnenia, dať im naše ženy a mať s nimi deti. Títo ľudia si v skratke vyložili kresťanstvo ako náuku o sebadeštrukcii.

Bolo pre mňa úžasným zážitkom vidieť obrovské transparenty proti potratom, ktoré niesli na pleciach mladí kresťanskí aktivisti kričiaci počas pochodu heslá, ktoré by liberáli na Slovensku považovali za xenofóbiu či fašizmus. Poľská verejná mienka je však iná a boj za svoju vlasť a vieru sú tam chápané ako prirodzenosť, na ktorej sú postavené samotné základy poľského štátu a národa. Preto je mládež u nás a v Poľsku tak rozdielna.

Kým v Poľsku sa vštepuje národná hrdosť žiakom už od základnej školy, u nás sú Slovenský jazyk a dejiny podávané vo forme množstva nesúvisiacich, z kontextu vytrhnutých rokov a udalostí, ktoré sa musia žiaci naučiť naspamäť a o týždeň si už na nich ani len nespomenú. Niet potom divu, že keď sa mladých ľudí opýtam, kto bol Andrej Hlinka a čo vedia o jeho živote, častokrát zistím že netušia vôbec nič.

Bohužiaľ sú ale trendy nastavené štýlom, ktorý postupne na Slovensku likviduje kresťanstvo a národnú hrdosť a za výdatnej pomoci všetkých štandardných politických strán, ktoré bez slova prijímajú každú protinárodnú legislatívu a nariadenia z EÚ nemôžeme čakať akúkoľvek zmenu tohto katastrofálneho trendu a zastavenie úpadku.

Jedinou možnosťou je všetkých týchto vlastizradcov vymeniť a prinavrátiť do vedenia štátu ľudí s národným a kresťanským presvedčením, ktorí si vážia svojich národných velikánov, ctia si obete svojich predkov, nezabúdajú na svoju vieru a v srdci im leží úprimná láska k Slovenskému národu. Teda ľudí, ktorí sú opakom dnešných štandardných politikov na čele s prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom.

ĽS Naše Slovensko týchto ľudí má a chce zachrániť náš národ z pazúrov vlastizradcov. Dôležité je však ísť voliť a nedať viac šancu štandardným politikom ničiť našu zem a náš národ. Potom sa nám snáď v budúcnosti podarí zorganizovať pochod podobný tomu vo Varšave.

Napísal(a) | 2017-11-14T17:53:40+00:00 14. novembra 2017|Kategória:|0 komentárov

O autorovi:

Milan.Mazurek
Najmladší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen poslaneckého klubu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko.

Napísať komentár