Obrovská tragédia Slovákov v Tanzánii

//Obrovská tragédia Slovákov v Tanzánii

Obrovská tragédia Slovákov v Tanzánii

Pred dvoma dňami som úplnou náhodou stretol vo Viedni svoju bývalú milenku Luciu D. z Veľkých Kapušian.

Keďže sme sa pred rokmi rozišli ako priatelia, a každý nechal toho druhého ísť svojou cestou, naše stretnutie bolo naozaj srdečné.
Pozval som Luciu na kávu do vychýrenej reštaurácie, kde sme zotrvali v priateľskom rozhovore, pri obede aj večeri až do záverečnej krátko po polnoci.
Lucia dnes pracuje ako vojenský atašé slovenského veľvyslanectva v tanzanijskej Dodome.
Hovorili sme o mnohých veciach, ale dôverná informácia, s ktorou sa mi zverila, ma doslova šokovala. Musel som jej odprisahať, že sa o tom nikomu ani verbálne ani písomne  nezdôverím.
Ráno, keď sme spolu odchádzali z hotelovej izby, som sa rozhodol, že budem konať podľa úplne iných princípov – zvíťazil vo mne princíp najvyšší: bezpodmienečná lojalita k našej krvi, k nášmu národu.
Nemôžem preto moju prísahu dodržať, lebo moja oddanosť a môj súcit s trpiacimi presahuje hranice mojej cti – lepšie je stratiť nejakú Luciu, alebo dokonca  česť aj charakter, ako zradiť svojich pokrvných, našu tisícročnú slovenskú obec, nechať našich v utrpení.
Som motivovaný snahou vyburcovať Vašu solidaritu s trpiacimi Slovákmi v africkej krajine Tanzánia.
Pozhovejte a povážte.
Lucia mi vyrozprávala príbeh o tom, ako sa tanzanijská vláda rozhodla vyhostiť z krajiny všetkých Slovákov aj s rodinnými príslušníkmi, čo je spolu približne 217 000 ľudí.
Viem, že Vás prekvapuje to vysoké číslo našich krajanov v tanzanijskom exile – diaspore, ale to len preto, že nepoznáte príbeh o tom, ako sa v lete roku 1943 rozhodlo asi päťtisíc vysokopostavených gardistov aj s rodinami vysťahovať sa zo Slovenska do vtedajšej Tanganiky, čo vtedy bolo územie pod vojenskou správou Veľkej Británie.
Tento projekt bol následkom porážky nacistického Nemecka pri Stalingrade, keď si gardisti na Slovensku uvedomili, že dni farskej republiky sú zrátané, a oni raz budú vzatí na zodpovednosť za svoje činy.
Do konca roku 1943 sa podarilo po tajných dohodách slovenskej vlády s Ríšou na jednej strane, a vládou jeho velicenstva na strane druhej, prepraviť z vtedy okupovaného prístavu Terst do Tanzánie približne 18 000 Slovákov.
Ako vidíte, Slovákom sa v Tanzánii mimoriadne darilo, keďže ich počet sa za tie desaťročia viac, ako zdesaťnásobil.
Na takú vec by sme síce mohli byť ako národ mimoriadne hrdí, ale je tu jedna veľmi kontroverzná otázka, ktorá ľudí rozdeľuje.
Ide o to, ako sa naši krajania, naša obec, a v Tanzánii správala voči pôvodnému obyvateľstvu.
Slováci prišli do Tanzánie v presvedčení, že sú miestnym rasovo nadradení, že miestni môžu ďakovať Prozreteľnosti, že im bolo dopriané, aby si užívali požehnania prítomnosti Slovákov v ich krajine.
Gardisti hlásali teóriu o tom, že sama Prozreteľnosť to tak chce, aby oni v Tanganike pracovali ako politici, politológovia, bankári, novinári, advokáti, notári, štátni úradníci, zabávači, režiséri a filmoví producenti, a „negri“ aby im slúžili.
Vo svojich médiách potom neustále zdôrazňovali, že akékoľvek reptanie a nesúhlas miestnych s takými pariadkami, nie je nič iné, ako zakomplexovanosť a závisť. Všetky nimi vlastnené médiá, knihy, časopisy aj filmy neustále ospevovali talent a šikovnosť Slovákov.
Očividne pohár trpezlivosti tanzánskej vlády aj obyvateľstva krajiny konečne pretiekol, a Slovákov z Tanzánie sa rozhodli všetkých vyhostiť.
Slovenská vláda, ale aj my, bežní občania stojíme teraz pred veľkou morálnou dilemou.
Sú naši krajania obeťou iracionálnej, šovinistickej nenávisti a závisti, máme im pomôcť, a prijať ich späť do našej vlasti, uhradiť všetky náklady s tým spojené, alebo si svoj osud zaslúžia, a my s tým nemáme nič spoločné?
Som presvedčený, že každý dobrý Slovák v tejto historickej chvíli vie, aký postoj má zaujať.
Tomu, kto stále nemá v hlave vyjasnené a váha, kto sa ešte nezorientoval, tomu len toľko chcem pripomenúť, že NÁŠ vždy bude NÁŠ, aj keby vyvraždil polku zemegule.
By |2019-07-27T11:41:12+00:0027. júla 2019|Categories: Infovojna|2 komentáre

About the Author:

Avatar

2 komentáre

  1. Avatar
    Boris 28. júla 2019 at 12:00

    Tejto „story“ akosi neverím. Na VŠ som mal spolužiaka zTanzánie, Pred príchodom do SR bojoval ako vojak (asi) v armáde v rámci akýchsi konfliktov, ktoré tam boli. Ani raz nespomenul, že tam žijú Slováci.
    Ak by tam aj boli Slováci, a správali by sa tak ako je opísané v článku a nemali by žiadnu úctu k ľuďom a krajine, ktorá ich ochránila pred možným trestom, tak by som sa k nim ani nehlásil. Nech sú černosi aký chcú, je ich právo spravovať sa podľa vlastnej vôle. Nech si dotknutí vzniknuté problémy riešia zvýšenou pokorou, ak doposiaľ aplikovli zvýšenú nadradenosť.

    • Avatar
      Grigoriy Ilmoran 28. júla 2019 at 14:41

      Boris,
      ďakujem, že si napísal Tvoj komentár. Zvlášť to oceňujem z toho dôvodu, že si spomenul, že si vysokoškolsky vzdelaný.
      Môj článok totiž bol napísaný tak, aby oslovil v prvom rade vysokoškolákov. Hlavne však študentov alebo absolventov SLOVENSKÝCH vysokých škôl, lebo len také zaručuje, že budem správne pochopený. Teraz, keď okrem Veľkého Krtíša a Veľkých Kapušian, je univerzita v každom meste, a v každej väčšej dedine na Slovensku. Na rozdiel od Tanzánie, na nás nikto nikdy neparazitoval, už dvesto rokov máme možnosť v úradoch používať náš rodný jazyk, dvesto rokov máme svoje vlastné gymnáziá, vlastné univerzity, vlastných intelektuálov, politológov, aj vlastné inštitúty pre všetky otázky, vlastné banky aj bezpečnostných analytikov.
      Aj morálne je Tvoj postoj správny: Keď sa niekto pokladá za vyvoleného k tomu, aby parazitovali na iných, nezaslúži si nič iné, len to, aby ho tí iní kopli do prdele, a poslali ho do …

Leave A Comment