O stave ľudstva – úvod

//O stave ľudstva – úvod

O stave ľudstva – úvod

Rozhodol som sa, že napíšem niekoľko článkov, v ktorých sa pokúsim naozaj len v skratke načrtnúť môj vlastný pohľad na súčasný stav sveta. Nie preto, že by som azda mal nutkanie alebo dokonca potrebu pretŕčať sa alebo niekoho poučovať a vnucovať mu moje videnie sveta (taká vec aj tak nikdy nefunguje), ale len preto, že možno niekoľko málo ľudí môže byť inšpirovaných k vlastnému hľadaniu.

Aj keď viem, že sa o takú vec už v minulosti pokúšalo veľmi veľa ludi, namýsľam si, že oproti väčšine z nich mám jednu výhodu, ktorá predurčuje, že môj pohľad na veci bude hlbší aj objektívnejší. V prvom rade preto, že ja naozaj nemám žiadne záväzky alebo loajalitu voči žiadnej skupine ludí, či politickej doktríne alebo náboženstvu – nemám žiadnu agendu. O mojom živobytí rozhodujem len ja sám, takže sa nemusím riadiť konvenciami a podriaďovať sa tomu, čo je politicky korektné.

To, čo si o mne myslia iní, vôbec neovplyvňuje môj príjem, teda živobytie, a následne ani moje názory, alebo ochotu o  nich slobodne hovoriť.

Takáto vec je dnes výnimočná, lebo každý mysliteľ, filozof, politológ, sociológ, antropológ, spisovateľ a další podobní sú v službách systému, systém ich platí a rozhoduje o ich osude. Aspoň ja nepoznám jediného, ktorý by bol naozaj slobodný a nezávislý. Každý, kto nie je slobodný, hovorí len to, čo sa od neho čaká. Vymenovaným kategóriám sa venujú len ľudia s nadpriemernou inteligenciou, a tí si ľahko zistia, čo môžu, a čo nemôžu hovoriť.

Preto väčšina toho, čo dnes počujete, je len nezáživné žvástanie a mlátenie prázdnej slamy; naozaj máločo je autentické, originálne a k veci. Vaši profesionálni intelektuáli väčšinou chytračia, zahmlievajú a klamú. Sú to zbabelci, ide im len o dve  veci: o prestíž a príjem. Aj to je v skutočnosti len jedna a tá istá vec.

Sú jedno stádo, mnohí z nich to  vedia, aj sa dokonca za to hanbia (azda ešte nie sú načisto zhovädení, lebo hoviadka sa hanbiť nevedia), a preto chcú, aby nikto nebol mimo stáda. Tak je hanba menšia. Aj chudobu je ľahšie znášať, keď sú všetci chudobní.

 

———————————————

Moja analýza súčasného sveta bude brutálne politicky nekorektná, lebo len tak môže byť objektívna a pravdivá, a preto ma rôzna chamraď bude z kadečoho obviňovať: od rasizmu, nacizmu, až po pomätenosť.

Nuž, čo iné im ostáva, keď oni za celý svoj život nič iné nerobili, len papagájovali sprostosti, ktoré chceli ich chlebodarcovia počuť?

Aby bolo lepšie, a vo všetkých súvislostiach pochopené to, čo v dalších pokračovaniach napíšem, musím hneď v tomto úvode k mojim úvahám povedať takúto vec:

Práve včera som dostal takúto SMS správu:

 

35-ročný Cigáň, otec rodiny, má problémy a nemá peniaze. Obráti sa na mňa, lebo vie, že ja pomôžem. Vie takú vec zo skúsenosti. A ešte mi aj sľubuje, že vráti aj s 25-timi percentami úroku. Pritom dobre vie, že ja som nikdy nevzal ani cent úrokov.

Starám sa, aby som mal, a chcem mať, aby som bol slobodný, a aby som mohol ešte aj rozdávať.

Nie preto, že by som  chcel ísť do neba, ani sa nechystám kandidovať za prezidenta.

Tento úvod som napísal len preto, aby bolo správne pochopené to, čo napíšem v dalších častiach.

 

 

 

 

 

 

Napísal(a) | 2017-11-01T10:06:40+00:00 1. novembra 2017|Kategória:|0 komentárov

O autorovi:

Napísať komentár