O našom sebectve voči prírode a o tvrdej odplate zaň

//O našom sebectve voči prírode a o tvrdej odplate zaň

O našom sebectve voči prírode a o tvrdej odplate zaň

Tento text bude vyjadrením môjho osobného rozhorčenia nad tým, ako ľudia ničia prírodu. Lebo spravodlivé rozhorčenie, ba dokonca až spravodlivý hnev sa musí predsa zmocniť každého normálneho človeka keď vidí, ako sa ubližuje nevinnému.

No a práve takto arogantne, sebecky, bezohľadne a nenásytne ubližujú jednotlivci i celé ľudstvo prírode. Ale niečo takéto nemôže zostať trvalo bez zodpovedajúcej odozvy! A ani nezostane, pretože v našom univerze funguje železný zákon spätného pôsobenia, na základe ktorého musí nakoniec každý zožať presne to, čo zasieval. No a práve katastrofálne horúčavy leta roku 2018 a rôzne iné prírodné nešťastia a anomálie nie sú ničím iným, ako začiatočnými prejavmi neblahej žatvy ľudstva za jeho nekonečné sebectvo voči prírode.

Neudržateľnosť súčasného postoja ľudí voči prírode je spojená s pomýlenými, ba až zvrátenými hodnotami, aké uznávame, čo ale znamená, že pozitívna zmena vzťahu k prírode nevyhnutne súvisí so zmenou našej základnej hodnotovej orientácie, a to samozrejme smerom k skutočným a pravým hodnotám.

Ukážme si teraz aspoň niektoré spôsoby, akými ľudia ubližujú prírode, ale zároveň si tiež ukážme spojitosť tohto počínania s hodnotami, ktoré v súčasnosti uznávame.

Štart jediného stíhacieho lietadla, čiže iba jeho odpútanie sa od zeme, bez nákladov na samotný let a pristávacie manévre stojí 330 Eur. Vo vzdušnom priestore Veľkej Británie sa behom jednej hodiny nachádza 30 000 lietadiel. A položme si teraz otázku, koľko lietadiel sa nachádza vo vzdušnom priestore celej našej planéty behom jedinej hodiny a následne, behom 24 hodín? Koľko to všetko stojí a koľko splodín vypustia všetky tieto lietadlá do atmosféry?

Našu atmosféru by sme však mohli uchrániť od takéhoto obrovského množstva splodín tak, že by ľudia oveľa menej využívali leteckú dopravu a boli svojou striedmosťou v tomto smere k prírode ohľaduplnejší. Kto však na to finančne má a môže si to dovoliť, bez zábran to využíva. A nič iného ho nezaujíma. Len jeho vlastné sebectvo!

Pozrieme sa na inú oblasť, a síce na poľnohospodárstvo. Kto žije na vidieku má možnosť vidieť, ako katastrofálne sa hospodári na našich poliach. V skorú jar, keď je v podstate ešte všetko v zemi a polia sú holé, už vychádzajú chemické postrekovače a aplikujú základný postrek proti burine.

Istý starší človek mi raz povedal, že on je doslova zhrozený z čistých polí bez jedinej buriny, aké má možnosť vidieť dnes. Za jeho mladých čias totiž dostávali ľudia, pracujúci v poľnohospodárstve takzvané prídely, aby na nich ručne motykami odstraňovali burinu z polí. Dnes nevidieť nikoho na družstevných poliach s motykou v ruke, a predsa sú bez jedinej buriny. Avšak len za cenu hektolitrov chémie, aplikovanej do zeme.

A to už ani nehovoriac o postrekoch samotných plodín, ktoré sú taktiež veľmi štedré. No a zbytky všetkej tejto chémia skončia v produktoch na našich stoloch a v pitnej vode, ktorú pijeme. A takéto katastrofálne hospodárenie s chémiou má samozrejme aj množstvo ďalších negatívnych dôsledkov, trebárs napríklad obrovský úhyn včiel.

A pozrime sa ešte na inú oblasť. A síce na rybolov, spojený s drancovaním morí. Na moriach sa nachádzajú veľké plávajúce továrne na spracovávanie rýb. Prebieha na nich celý výrobný proces od lovu až po hotové rybie výrobky. Následkom postupu týchto plávajúcich továrni moriami je však drancovanie populácie rýb, prekračujúce takzvanú červenú čiaru, kedy sa už tieto populácie nedokážu samé obnoviť do pôvodného stavu.

Podobným spôsobom by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho, ale my sa teraz skúsme pozrieť na spojitosť drancovania prírody s hodnotami, aké naša civilizácia uznáva. A skúsme si ich ilustrovať príkladom zo školského prostredia.

Istá pani učiteľka videla, ako jej žiačka odhadzuje do koša úplne nedotknutú desiatu. Keď to žiačke vytkla, dostalo sa jej nasledovnej odpovede: „Pani učiteľka, my na to máme! My nemusíme počítať s každým centom tak, ako vy!“

Ako reagovať na takýto názor a čo odkázať tomuto typu ľudí? Možno asi toto:

Áno milá zlatá mládež, áno milí oteckovia podnikatelia, ktorí vychovávate takéto detičky, áno mnohí iní milí ľudia pri peniazoch, ale bez akejkoľvek súdnosti. Vy na to máte, vy si to môžete dovoliť, ale táto príroda a táto planéta na to nemá! Nemá kapacity už ďalej znášať vaše nároky, vašu aroganciu a vaše premrštené potreby.

Vy, milí priatelia, ste naučení pozerať sa na všetko okolo seba len zo svojho vlastného uhla pohľadu. Z pohľadu svojich túžob, nárokov, prianí a potrieb. Nič iného vás nezaujíma.

Ale existuje aj iný uhol pohľadu! A síce, pohľad zo strany tejto planéty, tejto prírody a tohto stvorenia na vás. A z tohto pohľadu sa so všetkými svojimi sebeckými túžbami, prianiami a konzumom javíte ako zhubná choroba, ktorá požiera svojho hostiteľa, aby ho nakoniec zničila, čím ale zničí aj samu seba.

Z hľadiska súčasného stavu vzťahu ľudí k prírode môžeme predpokladať tri možné alternatívy ďalšieho vývoja situácie.

Prvá alternatíva spočíva v pochopení. V poznaní, že takto to už ďalej ísť nemôže. V uvedomení si neudržateľnosti súčasného, vysoko nadhodnoteného životného štandardu. V návrate k jednoduchosti, skromnosti, nenáročnosti a prirodzenosti. V odvrátení sa od konzumu a od zvrátenej potreby čo najviac mať, čo najviac si užiť a čo najviac získať. Ide teda o alternatívu dobrovoľného preorientovania sa na oveľa jednoduchší spôsob života, ktorý je pre našu planétu trvalo udržateľný.

Druhá alternatíva spočíva v ceste nepoučiteľnosti a nepochopenia. To znamená, že napriek všetkým upozorneniam, všetkým výstrahám a všetkým katastrofickým štatistikám pôjde ľudstvo v súčasnosti vytýčeným smerom až na samý koniec, čo bude znamenať absolútne zdevastovanie našej planéty. A v bezohľadnom boji o posledné zostávajúce zdroje aj jej zničenie v nejakej zúfalej apokalyptickej vojne.

No a treťou alternatívou je alternatíva ostrého rezu vyššou mocou. Táto vyššia moc odstráni všetko sebecké, konzumné, poživačné a zhubné, a ponechá len to zdravé a prirodzené, čo je schopné žiť na planéte bez toho, aby ju ničilo a drancovalo.

Možno teda práve v súčasnosti žijeme v dobe, v ktorej sa ku nám všetkým blíži čepeľ skalpela v ruke chirurga, ktorá sa nezachveje, a ktorá v železnej spravodlivosti ostrým rezom odstráni všetkých, pre naše stvorenie, našu planétu a našu prírodu neprijateľných. A vznešený dar života a bytia ponechá jedine tým, ktorí sú pre naše stvorenie, našu planétu a prírodu na nej prijateľní. Ktorí ju nebudú ničiť, ale naopak, zveľaďovať a žiť s ňou v súlade.

Skúsme si predsa uvedomiť, že keď kedysi chodil po zemi Syn Boží Ježiš, jeho život bol pre nás všetkých príkladom skromnosti, umiernenosti a prirodzenej jednoduchosti. A nie príkladom bezbrehého uspokojovania vlastných, stále rastúcich a nikdy nekončiacich potrieb.

Čo si však ľudia o sebe myslia, že sú, keď chcú žiť oveľa bohatšie a blahobytnejšie, ako samotný Syn Najvyššieho? Domnievajú sa snáď, že sú väčší ako On a preto na to majú právo? Vari preto je im príklad jeho skromnosti, jednoduchosti a umiernenosti na smiech?

Títo arogantní bohatí ľudia dnešnej doby, ale aj obyčajní chudáci, ktorí by chceli mať to isté, čo majú bohatí, a týmto svojim chcením podporujú a živia úplne rovnaké zhubné myšlienkové energie, všetci títo by si mali uvedomiť, že každý, kto sa takto nehorázne povyšuje, bude ponížený. Bude nevyhnutne zrazený na kolená!

Mali by si uvedomiť, že pýcha človeka, nárokujúceho si potreby, vysoko presahujúce potreby Syna Božieho nevyhnutne predchádza pád!

Beda preto všetkým, čo sa dnes smejú, lebo budú plakať, pretože ich smiech sa neopieral o pravé hodnoty!

Beda preto všetkým, ktorí sú dnes sýti, lebo budú hladovať, pretože ich sýtosť bola len sýtosťou brucha a nie nasýtením ducha!

Beda preto bohatým, lebo sa stanú tými najúbohejšími chudákmi, pretože nedokázali pochopiť, že skutočné bohatstvo je len bohatstvo ducha.

Ježiš a všetci tí, čo sa snažia žiť podľa jeho slov sú schopní žiť v skromnosti a umiernenosti, prijateľnej pre prírodu preto, lebo žijú v plnosti ducha a v plnosti milosti Božej. Človek dneška však žije v duchovnej prázdnote a preto má tendenciu kompenzovať svoju vnútornú prázdnotu, ktorú intenzívne pociťuje, honbou za hodnotami konzumu a matérie domnievajúc sa, že čím viac bude mať a čím viac si užije, tým bude šťastnejší a jeho život bude naplnenejší.

Ale tak to nefunguje, pretože človek je bytosťou duchovnou a preto môže nájsť svoje šťastie len v naplňovaní a nadobúdaní hodnôt ducha. Nadobúdaním iba hodnôt hmotných šťastným nikdy byť nemôže a ani nebude, aj keby snáď celý svet získal.

Keď si trebárs idete prenajať byt, s jeho majiteľom urobíte takzvanú inventarizáciu. To znamená že zistíte, čo sa v byte nachádza a v akom stave sa to nachádza. A na základe toho podpíšete zmluvu.

No a potom môžete byť buď dobrým nájomníkom, ktorý odovzdá byt majiteľovi ešte v lepšom stave, než ho prevzal, alebo naopak, môžete byť zlým nájomníkom, ktorý byt zničí a zdevastuje. Potom však bude majiteľom braný na zodpovednosť a za spôsobené škody musí zaplatiť.

No a presne toto isté platí aj vo vzťahu k našej planéte a k prírode na nej. Jej Majiteľom je totiž ten, z ktorého rúk vzišla a my sme na nej len nájomníkmi. Nájomníkmi, ktorým bola planéta s dôverou zverená. No a Majiteľ bude raz od každého z nás požadovať odpočet toho, ako hospodáril s jeho majetkom. Či sa podieľal na jeho zveľaďovaní, alebo naopak, na jeho ničení.

Ľudia sa však chovajú k svojej planéte ako páni. Myslia si, že im patrí a že si preto môžu na nej robiť čo len chcú. A tak ju ničia a drancujú domnievajúc sa, že za svoje správanie nebudú nikým braní na zodpovednosť. Ale to je hlboký omyl!

Ako už bolo povedané, každý z nás bude pravým Majiteľom planéty zobraný na osobnú zodpovednosť, čo bude reálne znamenať, že na základe nášho dobrého spravovania a dobrého hospodárenia budeme môcť postúpiť duchovne oveľa vyššie a budú nám môcť byť zverené do správy oveľa väčšie a vznešenejšie hodnoty.

Avšak na základe nášho zlého spravovania a zlého hospodárenia stratíme dôveru Vlastníka zeme a ako neschopní niečo zmysluplne spravovať budeme vyhostení na samý okraj nášho stvorenia, do jeho temných úrovní.

Lebo dôvera, ktorá nám bola darovaná zhora so sebou prináša zodpovednosť! Zodpovednosť, ktorá ak sa zvrhne na nezodpovedné ničenie a bezbrehé drancovanie, vyústi nakoniec do straty dôvery.

A strata dôvery, že ľudská bytosť sa môže stať skutočne plnohodnotným a zodpovedným človekom sa rovná definitívnemu zlomeniu palice nad takouto osobnosťou. Rovná sa zatrateniu osobnosti, ktorá nie je schopná naučiť sa veci spravovať, ale vie ich len ničiť. Toto sa však rovná vykázaniu do onej desivej vonkajšej tmy, kde bude už len plač a škrípanie zubov.

Toto všetko sú veci, ktoré by nás mali donútiť sa zamyslieť nad sebou, schopiť sa a stať sa konečne oveľa lepšími a zodpovednejšími správcami pozemskej vinice Pánovej, než sme nimi dnes. Inak za to tvrdo zaplatíme! A to duchovne, ale i fyzicky, tvrdými odvetnými údermi prírody voči nám!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

By |2019-01-18T18:56:54+00:0018. januára 2019|Categories: Infovojna|1 Comment

About the Author:

Avatar

One Comment

  1. […] post O našom sebectve voči prírode a o tvrdej odplate zaň appeared first on Blog […]

Leave A Comment