O mojej xenofóbii

//O mojej xenofóbii

O mojej xenofóbii

Akési čudo, ktoré nejaký Martin Bútora (bohvie, kto, odkiaľ a prečo tohoto nímanda vytiahol z nejakej diery, aby nám tu mútil vody) vodí na špagáte, a nechá ho pred kamerami čítať svoje nejapné žvásty – neúspešného žiadateľa o členstvo v zločineckej komunistickej strane, toto čudo sa celkom nedávno verejne (na Bútorov podnet) vyjadrilo, že treba bojovať proti xenofóbii. Teda, napríklad, proti mne.

Desať percent z vás sú ľaváci, lebo ste sa tak narodili, a našťastie dnes už nikto nemôže hlásať, že vás za vaše vrodené ľaváctvo treba upáliť, nikto vás nechce prerábať, ani nehovorí o vás ako o niečom, čo treba vykoreniť. V minulosti to bola bežná prax.
Ja také šťastie zatiaľ nemám. Narodil som sa ako xenofób, celkom sa mi to páči, a chcel by som, aby ma každý nechal na pokoji. Aj Bútora aj Kiska. Dokonca aj pápež. Ideálne by bolo, keby si aj zmrd Havran našiel nejakú užitočnú robotu, a prestal sa živiť tým, že štve verejnosť proti slušným ľudom.
Najlepšie sa cítim medzi svojimi, ktorí majú so mnou podobné ideály, podobnú kultúru, vyznávajú podobné hodnoty – to mi je vrodené rovnako, ako deväťdesiatim percentám iných ľudí. Človek vie, čo môže čakať. Cítim sa dobre medzi našimi: Nemci, Rakúšania, Taliani, Češi, Portugalci, Švédi, Rusi, Srbi, Chorváti, Poliaci, Nóri, Dáni, Maďari … Inými slovami, Árijci, na ktorých kultúru, históriu a civilizáciu som ja hrdý – som rád, že som Árijec. Každý by mi takú vec mal dopriať, tak, ako ja doprajem černochom, Židom, Arabom, Mongolom alebo austrálskym aborigínom.
Do Saudskej Arábie alebo medzi černochov nechodím, nestarám sa ako žijú, nič im nevnucujem, dokonca im prajem všetko najlepšie  -u nich doma. Keby bol svet podľa mojej chuti a mojich predstáv, nikto v Saudskej Arábii alebo v Afrike by ani netušil, že nejaká Európa, Paríž, Rím, Praha, Nórsko, Dánsko  alebo Štokholm vôbec existujú. Možno len kmeňoví náčelníci a šamani by tušili, že ich bižutéria  a tie dva bicykle, čo tam majú, to všetko pochádza z nejakého kraja na severe. Takú vedomosť by si len zasvätení odovzdávali z generácie na generáciu. Niečo ako pre nás Atlantída.Žiadna imitácia našej civilizácie, žiadny obchod s otrokmi, žiadna výmena študentov, žiadni misionári, žiadni turisti ani zahraniční študenti. Samozrejme ani účasť na olympiádach. Myslím naše olympiády. Ak si oni chcú prevádzkovať ich vlastné v Bamaku alebo v Mogadišu, je to na ich slobodnej vôli.
Samozrejme, keď nejaký Bútora alebo Kiska chcú ísť do Timbuktu, a chcú sa tam usadiť ako vedúci nebankoviek, organizátori miestnych olympiád, politológovia, zakladatelia inštitútov pre nejaké sprosté otázky alebo obchodníci s pozemkami, nech sa páči.
Ale mňa aj s mojou vrodenou xenofóbiou už konečne nechajte na pokoji.
Prevádzkovať si svoju vrodenú xenofóbiu (čo v praxi  neznamená nič iné, len to, že chcem žiť len medzi svojimi) celkom určite patrí k mojim základným ľudským právam. Nasilu sem pchať cudzincov nie je nič iné ako zločin proti ľudskosti. Nakoniec, povedzme si pravdu, ani oni sa medzi nami necítia dobre, a zakladajú si z nostalgie za domovom svoje afro-moslimské enklávy v našich krajoch. Sú proste veľmi nešťastní takto odtrhnutí od svojich, medzi cudzincami, ktorým nerozumejú, ktorí sú úplne iní ako on, a z ktorých niektorí ich násiliu chcú prerobiť na niečo,na čo ich DNA nemá kapacitu.
Naše aj ich nešťastie z takéhoto diabolského miešania majú na svedomí všakovakí bútori, kisky aj havrani s mesežníkmi.
By | 2018-11-08T08:04:00+00:00 8. novembra 2018|Categories: Infovojna|0 Comments

About the Author:

Leave A Comment