O krivánizme

//O krivánizme

O krivánizme

Mám svoje tajomstvá, o ktorých málokedy, ak vôbec, hovorím.

Keby som o nich hovoril, už by to neboli tajomstvá, stratili by svoje čaro aj silu.
Niekedy však príde ich čas, a povstane dôvod, kedy držať moje tajomstvo len pre seba, by bolo prejavom sebectva a neúcty k blížnym.
Dlho bolo mojím tajomstvom to, že som členom spolku vyznávačov hnutia s názvom krivánizmus.
 Ešte skôr, ako pôjdem ďalej, musím povedať, že slovo „hnutie“ je v tomto prípade skôr eufemizmus; už z toho dôvodu, že jediným členom, ideológom aj predsedom tohto spolku som už dlhé roky ja sám. Aj keď, na druhej strane je pravda aj to, že žiaden lexikón alebo príručka politologická nikdy presne nedefinovali, koľko ľudí sa musí spolčiť, aby sa mohli chváliť, že predstavujú hnutie.
Slovo krivánizmus je, ako ste si niektorí už domysleli, odvodené od slova Kriváň.
Podstata krivánizmu je založená na myšlienke, že my Slováci máme pod vrchom Kriváň svoju historickú vlasť, ktorú sme si v stáročnom utrpení bránili a budovali, aby sme ju odovzdali našim budúcim, aby oni nemuseli ako bezprízorní tuláci a žobrota medzi cudzími sa vo svete pretľkať a blúdiť.
Chceme, aby na tejto planéte bolo jedno miesto, ktoré je naše, ktoré nám sama Prozreteľnosť dala do nášho užívania, aby sme sa zachovali do večnosti. Okrem toho je naším ideálom aj to, že chceme, aby sa všetci naši bratia a sestry, ktorých nepriazeň osudu zaviedla medzi cudzích, raz vrátili do svojej vlasti pod Kriváňom.
To je v stručnosti to, o čom hnutie krivánizmus je.
 A všetci viete, že my v tomto smere nie sme vôbec výnimoční, lebo sú aj iné národy, ktoré žijú vo vyznávaní takého istého kréda. Pre blaho a prosperitu ich ľudí. A v takom im my želáme veľa úspechov.
Naša výnimočnosť je snáď len v tom, že my iným ich hnutia nehodnotíme, neodsudzujeme, ani im v tomto smere nedávame žiadne rady ani odporúčania.
Alebo ste už azda počuli o nejakom Slovákovi, ktorý žije medzi cudzími, a živí sa tým, že im tam neustále do všetkého a o všetkom žvásta a nevyžiadanými radami im ich vlasť otravuje, a ešte si za takú nevyžiadanú prácu aj mimoriadny spoločenský štatút a premrštený honorár požaduje? Poznáte azda jediného Slováka v zahraničí, ktorý sa živí politológiou a „mysliteľstvom“?
My, keď aj niekde ideme medzi cudzích, chováme sa slušne, sme skromní, pracovití, ale hlavne nadovšetko užitoční; nikdy nechceme byť paraziti.
O to viac ma prekvapuje, keď vidím, že všakovaká hochštaplerská chamraď práve na nás neustále útočí, za separatistov, xenofóbov, fašistov, nacionalistov nás označuje. Až natoľko, že sa mi podľa ich reči niekedy zdá, že od nás na tomto svete už horšie ani nemôže byť.
Napríklad „separatizmus“. Čo je zle na tom, že my aspoň jeden kúsok zeme na tejto planéte chcem mať len pre seba?
Ako rozmýšľa, akou zvrátenou logikou operuje, akú diabolskú agendu presadzuje ten, kto v takom vidí niečo zlé a nemorálne?
Naša reč, naša spoločná história, krv našich predkov, záujem naších budúcich, a, pre nás posvätná  zem pod Kriváňom, z nás vytvorili mystické spoločenstvo, v ktorom jedine môžeme napĺňať naše dedičstvo ducha, ktoré sme dostali do vena od Večnej Prozreteľnosti.
Toto my nehlásame preto, že by sme sa azda vyvyšovali nad ostatných, alebo, nedajbože, žili v nejakom zvrátenom a chorom blude, že my sme vyvolení, ale len preto, že veríme, že len takto odovzdáme našim budúcim to, čo im patrí, čo im pomôže uchovať sa do budúcich časov.
Všimli ste si niekedy, že tí, čo sa chvastajú, že oni sú svetlom národov, najradšej prebývajú tam, kde je najviac svetla, ktoré naša tvorivá rasa vytvorila, v našej dobrej Európe,  že do tmavej Afriky, kde by ich svetlo bolo najpotrebnejšie, sa vôbec nehrnú, že by problémy Afriky za veľký tučný honorár chceli riešiť z palácov a sídiel think-tankov Londýna, Paríža, Berlína alebo Viedne?
Za naše peniaze a mozole, na náš úkor. Vediac však, že také niečo by v nás mohlo vyvolať spravodlivý hnev, sťahujú Afriku do Európy, aby nás zaplavili cudzotou, aby tak ľahšie vládli nám aj Africkým.
Aby nás odzbrojili, označili naš prirodzený inštinkt sebaobrany a prežitia za zločin.
Výčitky, večná kritika našich posvätných hodnôt, uvalovanie pocitu viny a večné súdenie toho, že sa vôbec opovažujeme existovať. To je ich stratégia.
Azda by sme si my od nich mali k životu povolenie pýtať, alebo v pokore o také žobrať?
By |2019-03-28T07:17:39+00:0028. marca 2019|Categories: Infovojna|1 Comment

About the Author:

Avatar

One Comment

  1. […] post O krivánizme appeared first on Blog […]

Leave A Comment