O hľadaní pravdy

//O hľadaní pravdy

O hľadaní pravdy

Treba mať vždy na pamäti, že človek je vybavený zmyslami, ktoré mu dovoľujú vnímať iba jednu desaťtriliontinu elektromagnetického spektra. Vyjadrené v zlomku:
1/10 000 000 000 000. Natoľko sme vybavení nástrojmi k poznaniu sveta.
A, vraj, 98 percent hmoty vo vesmíre len tušíme, ale nič o nej nevieme.
To je dosť málo. Čo poviete?
K akým konečným záverom v oblasti filozofie môžeme s takouto kognitivnou výbavou dôjsť.
Keby som mal povedať nejaké podobenstvo o tom, v akej situácii sa nachádzame, povedal by som to takto:
Predstavte si, že niekto zoberie mimozemšťana na pláž na Sicílii, zapchá mu uši aj nos, šatku cez oči. Potom mu dovolí dve sekundy dívať sa na piesok pod nohami.
Mohli by ste od takého mimozemšťana potom žiadať, aby Vám na základe uvedenej skúsenosti popísal geografiu Talianska, jeho dejiny, ľudí, politický systém, technickú úroveň, architektúru, demografické a sociálne pozadie, dokonca všetky umelecké skvosty posledných dvoch tisícročí?

Za týchto okolností ľudstvo nemá dostatok poznatkov o vesmíre, existencii, živote a človeku k tomu, aby sme podávali akékoľvek kategorické prehlásenia o čomkoľvek.
Aj preto každý, kto povie , že má „vedecký svetonázor“ , môže byť na veciach len o málo ďalej, ako šaman v amazonskej džungli.
Už preto nie sme v pozícii vlastnikov poznania, že podobne, ako je to s vnímaním elektromagnetického spektra, aj z toho, čo je skutočným potenciálom vedomia, môže pre nás v realite byť dostupná len jedna triliontina.
Predstavte si napríklad, že by sme nikdy neboli došli k poznaniu hudby alebo poézie. Koľko iných zákutí spektra možného, možných stavov vedomia, sú pre nás pravdepodobne navždy skryté?
Predstavte si, že by sa nikdy nebol narodil Budha, Pytagoras alebo Nietzsche.

Aj v evanjeliách ( nech ich už napísal ktokoľvek, a s akýmkoľvek zámerom) sa píše, že aj Ježiš v rozhovore s Pilátom vyjadril pochybnosť o tom, že o Pravde sa dá čokoľvek povedať.
Rovnako, v klasickom spise taoizmu Tao-Te-Ching je napísané, že
„Tí, čo vedia, nehovoria, tí, čo hovoria, nevedia.“

No vidíte, a Karol Marx, Václav Havel, Slavoj Žížek, Žigmund Baumann, Lévy-Strauss, Adorno, Horkheimer, Noam Chomsky a všetci im podobní, len žvástajú, žvástajú, mlátia prázdnu slamu, a človečenstvo je v tomto svete na tom čím ďalej, tým horšie.

 

Napísal(a) | 2017-09-11T08:03:04+00:00 11. septembra 2017|Kategória:|0 komentárov

O autorovi:

Napísať komentár