Nepokračujme v línii konfliktu medzi dávnym Slovanstvom a kresťanstvom

//Nepokračujme v línii konfliktu medzi dávnym Slovanstvom a kresťanstvom

Nepokračujme v línii konfliktu medzi dávnym Slovanstvom a kresťanstvom

Existujú ľudia, ktorí sú veľkými priaznivcami Slovanov a slovanstva v jeho najautentickejšej podobe, s ktorou je neoddeliteľne spojené naše pôvodné, dávne duchovno. Avšak žiaľ, mnohí z nich majú jednu neblahú črtu. A síce, priam neprekonateľnú antipatiu voči kresťanstvu. Majú na to samozrejme mnoho oprávnených dôvodov, ale treba si uvedomiť, že tým veci Slovanstva v skutočnosti veľmi škodia. A my si teraz ukážme, v čom konkrétne spočíva táto škoda.

Je známe, že dávni Slovania mali svoj špecifický typ kultúry a duchovnosti, dokonale vyhovujúci ich mentalite a naturelu. Ich pôvodná abeceda, takzvaná staroslovienska bukvica, obsahovala napríklad určité bukvice, čiže písmená, ktorých používaním sa v človeku aktivovali vyššie schopnosti. Pôvodné slovanské texty bolo totiž možné čítať dvomi spôsobmi. Jednak tým najjednoduchším, ako sme aj my zvyknutí, ale okrem toho i spôsobom obrazným, ktorý aktivoval úplne inú časť mozgu, než sa deje pri bežnom čítaní. A práve tento, už takmer zabudnutý, obrazný spôsob čítania písma v ľuďoch prirodzeným spôsobom prebúdzal ich vyššie schopnosti, spojené s intuíciou.

Priaznivci Slovanstva sú preto presvedčení, že Slovania sa môžu ďalej správne vyvíjať jedine vtedy, ak sa opätovne navrátia k svojim pôvodným koreňom, s ktorými sú bytostne, ba až, ako sa nazdávajú, doslova geneticky spojení. No a preto by sa jadrom našej duchovnosti mala stať dávna slovanská védska múdrosť, veľmi podobná múdrosti Véd indických.

Príchod kresťanstva na naše územie znamenal katastrofu pre pôvodnú kultúru a duchovno. Všetko toto totiž začalo byť potláčané a prenasledované ako pohanstvo. Teda ako čosi, čo musí byť zo sveta definitívne odstránené. Preto kresťania počas dlhých stáročí systematicky likvidovali všetko pôvodné slovanské písomníctvo a boli v tom až tak úspešní, že my dnes veríme a na školách sa učíme, že písmo, a tým pádom kultúru priniesli na Veľkú Moravu až Cyril a Metod.

Cyril a Metod si však v skutočnosti vzali za základ svojej abecedy starosloviensku bukvicu a upravili ju tak, že z nej vyňali práve tých päť bukvíc, ktorých vyslovovanie vo verbálnom prejave a obraznosť v písomnej podobe mali schopnosť aktivovať vyššie, intuitívne schopnosti.

Cyril a Metod teda v istom zmysle zbavili slovanský verbálny i písomný prejav jeho vyššieho rozmeru. No a v takto „novo vytvorenej reči“ začali hlásať Slovanom evanjelium. Nastala teda doba presadzovania kresťanstva a žiaľ, dialo sa tak i formou násilia, ako aj inými, nevyberavými spôsobmi. A tento stály tlak mal celkom logicky za následok, že Slovania časom zabudli na svoje vlastné, pôvodné duchovno a stali sa kresťanmi.

Napokon sa teda slovanská duša stala kresťanskou a počas ďalších dlhých stáročí sa s kresťanstvom bytostne stotožnila. Celkom konkrétne na východ od nás to bolo kresťanstvo pravoslávne, alebo grécko katolícke a u nás prevažne kresťanstvo katolícke a evanjelické.

V súčasnosti je teda svet Slovanov už hlboko spojený s kresťanstvom a toto jeho spojenie siaha historicky mnoho storočí dozadu. A paradoxne, dnes môžeme mnohé slovanské národy priradiť k tým národom, ktoré ešte udržujú živou pochodeň kresťanstva na Zemi. Pochodeň toho kresťanstva, ktoré nám bolo prinesené z najvyšších výšin samotným Synom Božím, a to i za cenu obetovania jeho pozemského života, pretože vznešené Slovo ním prinášané už vtedy narážalo na ľudskú zlovoľnosť a nepriateľstvo. A hoci toto učenie hovorilo predovšetkým o láske k blížnym, bolo zlovoľnými ľuďmi po zavraždení Syna Božieho zneužité k teroru voči blížnym. K teroru voči mnohým ľuďom i voči mnohým národom.

Áno, kresťanstvo bolo naozaj veľa krát zneužité, ale pre jeho zneužívanie zlovoľnými kreatúrami ho v nijakom prípade nemožno odsúdiť paušálne ako celok. Veď predsa drahocenná perla nemôže v nijakom prípade stratiť svoju cenu tým, že spadne do bahna! Veď predsa v rukách každého, kto ju nájde, umyje a očistí okamžite zažiari vo svojej plnej kráse a duchovnej drahocennosti.

A presne tak je to s kresťanstvom! Je drahocennou perlou, ktorá je ponorená v bahne nízkosti našej Zeme, avšak v rukách každého, kto má dobrú vôľu a je schopný od seba oddeliť zlovoľné ľudské zneužitia jeho ideálov od jeho pôvodného, zdravého jadra, prineseného na zem Synom Najvyššieho, v rukách každého, takýmto spôsobom hlbšie uvažujúceho človeka musí zažiariť táto drahocenná perla svojim žiarivým, nádherným duchovným jasom.

Vyššie spomínaní, novodobí priaznivci slovanstva však žiaľ tieto veci nerozlišujú a odsudzujú kresťanstvo ako celok tvrdiac, že Slovania môžu ďalej napredovať len vtedy, ak sa vrátia nazad k svojmu pôvodnému duchovnu. Podobné názory sú však názormi absolútne nekonštruktívnymi, pretože uvaľujú slovanský svet do zmätkov. Do škodlivých a deštruktívnych zmätkov tým, že súčasných Slovanov, spojených s kresťanstvom sa snažia prinavrátiť k dávnym koreňom ich pôvodnej duchovnosti. Tvrdia napríklad, že kresťanstvo je už vo svojej podstate geneticky orientované západno – židovsko – sionistickým smerom, zatiaľ čo jedine naša dávna kultúra a duchovnosť je plne geneticky kompatibilná zo Slovanstvom.

Tieto myšlienky sú ale chybné a deštruktívne, pretože Kristov princíp lásky k blížnemu, ale i celé jeho učenie je určené všetkým národom Zeme bez rozdielu. Bez akéhokoľvek rozdielu rasy, genetiky, alebo čohokoľvek iného.

Naozaj striktný, opätovný návrat k pôvodnému slovanskému duchovnu a negácia kresťanstva je teda čímsi, čo je úplne nesprávne, pretože je to len nevedomé pokračovanie dávneho konfliktného prístupu. Súčasná doba a predovšetkým skutočné dobro Slovanského sveta však vyžadujú namiesto konfrontácie princíp zrelej syntézy. Princíp múdrej syntézy kresťanstva, s ktorou je slovanský svet spojený, s jeho dávnymi koreňmi pôvodnej duchovnosti.

Slovania sa teda nesmú a nemajú začať duchovne trieštiť a radiť k jednej, alebo druhej strane, čo by nevyhnutne znamenalo len ďalšie rozkoly. Slovania majú zostať kresťanmi, ale môžu byť zároveň i hrdými na svoje pôvodné duchovno, pretože v ňom šlo o duchovnosť vysokú a čistú. Duchovnosť, ktorá z našich predkov formovala ľudí dobrých, čistých, spravodlivých a vnútorne ušľachtilých.

V úcte totiž treba mať všetko dobré a vznešené, čo ľudí povznáša. A to znamená, že v úcte treba mať aj kresťanstvo, to jest, jeho pôvodné a zdravé jadro, očistené od vypočítavej ľudskej zlovoľnosti, ktorá ho iba zneužívala. A v úcte by sme mali mať i našu pôvodnú slovanskú duchovnosť, avšak aj v tomto prípade predovšetkým jej zdravé a pravé jadro, očistené od všetkých omylov a pokrivení, ktorých sa v súčasných interpretáciách slovanských Véd nachádza veľké množstvo.

Toto je správny a konštruktívny postoj! Toto je jediný možný prístup, ktorý nevnáša zmätok do sveta Slovanov a nevťahuje ich do zbytočného nepriateľstva medzi prívržencami pôvodnej slovanskej duchovnosti a kresťanstva. Každý, kto nie je schopný uvažovať takto synteticky a presadzuje ako správny názor jednej, alebo druhej strany je v skutočnosti škodcom veci Slovanstva. Škodcom jeho zjednotenia, pretože medzi Slovanov vnáša úplne zbytočnú vzájomnú konfrontáciu, ktorá nie je vôbec potrebná, ak dokážeme akceptovať pozitívny prínos našej pôvodnej duchovnosti i pozitívny prínos kresťanstva v ich historickej, ale najmä duchovnej komplexnosti. V komplexnosti, z hľadiska ktorej majú v prirodzenom duchovnom vývoji ľudstva svoj hlboký a nezastupiteľný význam oba tieto prúdy. A hľadať, a snažiť sa pochopiť tento význam je tým, čo je konštruktívne! Tým, čo nie je konfliktné a čo Slovanov môže po všetkých stránkach iba obohatiť a pozdvihnúť.

Napísal(a) | 2017-11-24T17:23:34+00:00 24. novembra 2017|Kategória:|1 komentár

O autorovi:

Jeden komentár

  1. janko.sarmir 25. novembra 2017 v 16:45

    Mudrlantov o tom čo nemáme robiť sú plné smetiská a najväčší je slovenský a európsky zákon, všetko stojí za nič.

    Je potrebné až nutné, aby ľudia slobodou uvedomelí, vzdali sa okovov zvaných kresťanstvo a slovanstvo. Je pravda, že slovanstvo je celé prehnité a pokrútené otrokárstvo zvaným židokresťanstvo. Je zbytočné sa rozpisovať k otrokárskym zriadeniam kresťanstva, židovstva, islamu či budhizmu. To či sa budem biť do pŕs a kričať moja vina, alebo budem finančne zotročovať ostatných, alebo rezať ženy a zabíjať ľudí, či sa plaziť po krišnovych nohách, alebo si vytetujem perúna na čelo, ostane všetko bez zmeny, v režime otroctva.

    Programovanie otrokov je v tom, aby si mysleli, že byť slobodný je zlé a škodlivé, a je najlepšie, aby všetci ostatní okolo boli tiež otroci, lebo potom majú skupinku. Kresťan či slovan je len otrok, vidíme to v súčasnej dobe. Kto spraví čistku parazitov a otrokárov, pritom odstránením jedného parazita oslobodí tisíc a možno viac otrokov. Ale otrokovi stačí teplá polievka za celodennú prácu, nech si ju má, čo sa ale sťažuje.

    Slávne védy sú veľmi nepochopené, ale čo čakať od prehnitých slovanov. Kašlem boha, národ či krála, kto slobodný niečo také potrebuje. Primitivizmu vo forme kresťanstva či islamu, je predstavovať slávne védy ako dávať perly sviniam, niet tam toho kto by im za pár bezcenných papierikov predal útechu za chýbajúce morálne, ľudské a duchovné zásady. Oslavovať sviatky, skákať cez oheň, je len o niečo iná forma kresťanského kanibalistického kultu krvi.

    Vravieť o zdravom kresťanstve, to je také módne. Vybrať si len niečo k knihy otrokov, je len čisto špekulatívne, aby to hralo na struny emócií. Ale ako môže byť prehnité jablko zdravé, aj keď má vyleštenú a ovoskovanú šupku? Vždy to bude zhnité. Ak by sme sa v pravom kresťanstve vŕtali, došli by sme k veciam ako že ježiš je skupinka ľudí, pôvodom iným než žid, kristus je to isté čo som ja, alebo môj brat či mŕtvy dedo, že je rovnako uveznený v tomto „pekle“ ako mi všetci, a že toto celé len hra na pripravenej šachovnici do doby, kým ju prestaneme hrať, ale to ťažko pochopí kresťan, lebo tam chýba koniec levelu, alebo niekto kto dá súhlas, či sa mu môže strčiť do zadku.

    Aké že morálne a krásne kresťanstvo, keď pobrali majetky, ovešaný zlatom, predávajú zbrane a podporujú vojny, znásilňujú deti a incest na bežnom poriadku, stále zabíjajú v mene krvilačného boha, veď čo iné aj čakať od židovského incestného rodu a hlupák čo sa k nemu hlási.

    Jediné riešenie súčasnosti je utiecť od otrokárstva zvané náboženstvo, prehnitého slovanstva a vziať zodpovednosť do vlastných rúk. Začať čistiť parazitov a prestať podporovať parazitické systémy, napríklad štát. Vyhnúť sa presadzovaniu môjho názoru ako jediného možného a ale vedieť o svojom názore rozprávať zo svojich vlastných činov.

    Najlepší systém, žiadny systém. Ak sa ti páčia systémy, náboženstvo je tá správna voľba. Ak považuješ za slobodnú voľbu, že ti bez súhlasu po smrti vymažú pamäť a pošlú ťa späť do matrixu (zem), opica a darvin sú kandidáti za bohov.

Napísať komentár