Nech žije revolúcia! Časť prvá.

//Nech žije revolúcia! Časť prvá.

Nech žije revolúcia! Časť prvá.

Nech žije revolúcia ! Prvá časť.

 

Európu teda aj Slovensko priamo i nepriamo formovali resp. zmenili dve revolúcie: francúzska v roku 1789 a boľševická z roku 1917. Obidve s prívlastkom veľké, mali za úlohu zničiť všetko čo bolo spojené s kresťanskou civilizáciou. [1]

Pod heslom slobody, rovnosti a bratstva  boli zakázané všetky kresťanské duchovné spolky, zrušené boli ženské kláštory a odsúdení mali byť všetci kňazi, ktorí odmietli prisahať na ústavu novej republiky. Zaviedol sa rozvod a pod trestom neplatnosti sa prikázalo uzatvárať manželstvo pred štátnym úradníkom.  Do dvoch rokov bolo v Paríži 6000 rozvodov. Napokon bol zrušený aj kresťanský letopočet. Slobodaneznamenala nič iné ako slobodu od morálky a mravnosti, slobodu od povinnosti, slobodu vraždenia a nivočenia, rovnosťsa zaviedla sťatím každej hlavy, ktorá s revolúciou nestotožnila a bratstvobolo stelesnené akurát tak spoločnou vinou na spočetných zločinoch, ktorá padá na hlavy všetkých revolucionárov.[2]

Symbolom druhej revolúcie je Vladimír Ilič Uľjanovprezývaný „Lenin“ a Lev Davidovič Trockij, vlastným menom Leib Bronštejn. Po abdikácii cára v roku 1917, nastali nepokoje a chaos.Lenin žil vo Švajčiarsku od nevydareného puču v r. 1905. Trockij, druhý najvyšší symbolrevolúcie, bol redaktor ľavicovo ladených novín v New Yorku. Títo dvaja muži sa z ničoho nič objavili v Rusku a stali sa vodcami najväčšej revolúcie v dejinách. Len málo kto dnes prizná, že by ruská revolúcia vôbec nebola možná bez finančnej pomoci siedmich bankárov z Wall Street, neskôr známi ako zakladatelia americkej centrálne banky  FED. Či už bola boľševická revolúcia zosnovaná alebo vypukla sama od seba, isté však je, že ju mocenské elity využili na svoje ciele a usmernili tak chod dejín.

Evidentným cieľom bolo polarizovať spoločnosť, rozdeliť svet,  vytvoriť problém a zbohatnúť na ňom.  Každá kríza, vojna, chaos je zdroj zisku. Mier sú len zbytočné straty. Dnes sa na komunistický režim v ZSSR pozerá ako na niečo ohavné. Málo kto si však uvedomí, že tomuto experimentu v počiatkoch pomohli expandovať kapitalistické peniaze, ktoré zapustili obrovské korene zla.[3]

Moderní tvorcovia revolúcií alebo americký Che Guevara

Nie je ich veľa, iba niekoľko desiatok, ale poriadne potrápili cisárikov bývalého sovietskeho bloku. A tak už niekoľko rokov „vyvážajú“ revolúciu do Východnej Európy a Strednej Ázie. Ujali sa aj pádu Ševarnadzeho v Gruzínsku, Kučmu na Ukrajine a následne aj Akajeva v Kirgizsku.  Snažia sa o to v Minsku, Rusku a mohli by sme pokračovať. Najčastejšie pracujú v západných inštitúciách a organizáciách, predovšetkým v amerických. Možno ich pomenovať „medzinárodnými demokratickými brigádami“. Ich činnosť zastrešuje Washington. Na zvrhnutie despotov Východu majú títo revolucionári unikátny know-how, pozostávajúci zo sofistikovanej zmesi nenásilnosti, marketingu a fund raisingu (zberu prostriedkov).[4]

Medzi najskúsenejších z nich patrí osoba menom Pavol Demeš, áno Slovák, v minulosti  minister zahraničných vecí, v súčasnosti prezident SR, prepáčte poradca prezidenta Slovenskej republiky. [5]Pavol Demeš v roku 2000, tajne koordinoval zahraničnú pomoc vzbury proti Miloševičovi, je strojcom etnickej nenávisti a provokatérom vojny v bývalej Juhoslávii. [6]Taktiež organizoval oranžovú revolúciu na Ukrajine v roku 2004. Nesmieme zabudnúť že riadil prvé a najväčšie mimovládne organizácie v SR, ktorých členovia stáli pri privatizácii a predaji Slovenských podnikov. [7]

Akým spôsobom to robia? „Úspech sa zakladá predovšetkým na manifestáciách bez násilia. „Je to zároveň otázka etiky a efektivity,“ vysvetľuje Demeš. „Nenásilnosť dáva morálnu prevahu a prináša podporu iných. A navyše – násilie je tá oblasť, v ktorej je moc silnejšia.“ Druhý kľúč k úspechu spočíva v metóde konania a zakaždým sa opakuje. „V deň hlasovania, večer,“ rozpráva Demeš, „sa zhromaždia dôkazy o falšovaní a tie sa veľmi rýchlo rozšíria po celej krajine. A ihneď vychádzajú stovky tisícok ľudí do ulíc. Následne by mali mierovou cestou prevziať kontrolu nad štátnymi zariadeniami, aby ukázali autokratovi, že zákonná moc prešla do druhých rúk. A nakoľko polícia nestrieľa, už je ruka v rukáve.“[8]

Vyššie uvedený článok uverejnil francúzsky Le Nouvel Obseravateur ešte v roku 2005, farebné revolúcie však nezaháľajú a prechádzajú z kontinentu na kontinent a stávajú sa rafinovanejšie, násilnejšie a nepredvídanejšie.

Majdan

Ďalšia z amerických farebných revolúcii sa odohrala na Ukrajine v roku 2013 práve v čase, keď štátna kasa zívala prázdnotou a krajina stála na prahu bankrotu.  Agentúra Mooody’s znížila jej rating z B3 na CAA1. Vtedajší prezident Janukovič sa vyhýbal asociačnej dohode s EÚ, ktorá pre Ukrajinu nebola veľmi výhodná,  rokoval teda aj s  Ruskom a Čínou.  Výsledky rokovaní z Číny nie sú známe, vie sa však, že od ruského prezidenta Putina dostal prísľub na obnovenie dodávok ropy do Odesy, zároveň Rusko sľúbilo nákup ukrajinských dlhopisov v hodnote 15 milliárd dolárov, ktoré by v danej chvíli stačili  na zažehnanie hospodárskej a finančnej krízy na Ukrajine.[9]

Nepodpísanie asociačnej dohody  v novembri 2013 bolo príčinou masových demonštrácii Ukrajincov v Kyjeve. Tieto protesty, spočiatku pokojné a bezmála stotisícové, sa vo februári  roku 2014 zmenili na čosi iné. Naše médiá nám minimálne mesiac prinášali zábery „pokojných prozápadných demonštrantov“, ktorí hádzali dlažobné kocky, Molotovove kokteily a bili poriadkové jednotky ukrajinskej milície kovovými tyčami, reťazami, baseballovými pálkami. Pri vládnych budovách, ktoré príslušníci ukrajinskej milície bránili, zasa proti nim demonštranti použili bager, resp. jeho lyžicu. Samozrejme, jednotky ukrajinskej  milície boli ozbrojené, ich brokovnice však boli nabité iba gumovými projektilmi.

Hnacím motorom provokácii a všetkých zverstiev na Majdane bol Pravý sektora jeho vodca, neonacista Dmitri Jaroš, ktorý aj napriek tomu, že úradujúci prezident Janukovyč sa za prítomnosti ministrov zahraničia Nemecka, Poľska, Francúzska a členov ukrajinskej opozície vzdal časti svojich prezidentských právomoci, rozkázal zaútočiť. Majdan vrcholí  streľbou snajperovdo demonštrantov ale aj  milicionárov čím zdiskreditovali vládu prezidenta Janukovyča v očiach ukrajinskej i svetovej verejnosti.

Od počiatku však podľa prezentácie situácie médiami nebolo jasné kto nasadil strieľajúcich snajperov. [10]Neskôr však vyšetrovacia komisia Ukrajinského parlamentu pripustila, že strelci patrili ku organizáciám demonštrantov a nie k príslušníkom protiteroristickej jednotky Berkut, ako sa to snažili prezentovať média. Ospravedlnia sa slovenskí publicisti a iní, ktorí streľbu na Majdane prisudzovali vláde prezidenta Janukovyča?[11]Streľba na Majdane nesie prvky farebných revolúcii v iných častiach sveta. V súčasnosti je na neonacistu Jaroša vydaný medzinárodný zatykač, čelí obvineniam z verejného podnecovania na teroristické činy a extrémistické aktivity s využitím médií. Bola urobená Francúzska reportáž poukazujúca na fakt, že Ukrajinu ovládli fašistické skupiny: Pravý sektor, Azov, Trojzub. [12]Súčasný prezident Ukrajiny Petro Porošenko toleruje tieto fašistické skupiny.

Štátny prevrat na Ukrajine podporili ako predstavitelia iného štátu a podnecovali páchateľov na spáchanie skutku, ktorý je na území jeho štátu klasifikovaný ako trestný čin aj Daniel Lipšic, Jozef Kollár, Juraj Droba,tiež František Šebej.[13] Vlastizradcovia Mikuláš Dzurinda Ivan Mikloš sa Majdanu sa síce nezúčastnili priamo (určite ťahali nitky v pozadí), pracujú jeden ako asistent prezidenta a druhý ako asistent ministra financií Ukrajiny a využívajú svojich skúsenosti  na privatizácii Ukrajinského štátneho majetku. Obidvaja sú dlhodobo platení z USA a prepojení na CIA.[14]

Nie každý si dokáže dostatočne uvedomiť, že revolúcia(prevrat, puč) je finančne a časovo veľmi náročný proces, kvôli ktorému musia byť na aj na Slovensku prítomné mimovládne organizácie, z väčšej časti financované zo zahraničia. Dôležitá je organizácia, propagácia ale aj členská základňa, nemenej dôležité môžu byť aj zbrane a vodcovia.  Nástrojom do dosiahnutie cieľa je však občan. Nie v každej krajine sa môže scenár opakovať doslovne a je potrebné ho upraviť, a hlavne byť pripravený – vždy pripravený.

MIRKO KAŠUBJAK

Odkaz na druhú časť: https://blog.infovojna.sk/revolucia-uz-nie-je-potrebna-cast-druha/

 

ZDROJE


[1]Dostupné na internete:  http://www.impulzrevue.sk/article.php?158(4.3.2018).

[2]Dostupné na internete:  https://www.euportal.cz/Articles/7674-francuzska-revolucia-vrazdy-katolikov-a-prostitutka-v-notre-dame-matky-sa-museli-divat-na-masakrovanie-svojich-synov.aspx(4.3.2018).

[3]Dostupné na internete: http://dolezite.sk/old/Co_sa_na_dejepise_neuci_Kto_stal_za_bolsevickou_revoluc_25.html(4.3.2018).

[4]Dostupné na internete: http://www.chelemendik.sk/demesskandal.htm(4.3.2018).

[5]Dostupné na internete: http://www.chelemendik.sk/demesskandal.htm(4.3.2018).

[6]Dostupné na internete: http://nadhlad.com/content/milosevic-sudom-v-haagu-oslobodeny(4.3.2018).

[7]Dostupné na internete: http://www.idemvolit.sk/956-kauza/mnohi-nevedia-o-tom-ze-ivan-miklos-zacinal-privatizacie-na-slovensku-a-zriadoval-aj-mnohe-mimovladky/(4.3.2018).

[8]Dostupné na internete: http://www.chelemendik.sk/demesskandal.htm(4.3.2018).

[9]Dostupné na internete: http://www.novarepublika.cz/2018/01/ukrajina-2013-2014-prevrat-v-kyjeve-1.html(5.3.2018).

[10]   Dostupné na internete: https://www.milost.sk/logos/clanok/ukrajina-kyjev-majdan(7.3.2018).

[11]Status Jána Čarnogurského zo sociálnej siete Facebook. https://www.facebook.com/jan.carnogursky/posts/562395467206773(7.3.2018).

[12]Dostupné na internete: http://www.idemvolit.sk/432-kauza/podporili-statny-prevrat-na-ukrajine-a-nacisticke-strany-pri-moci-dosadene-vonkajsou-silou/(7.3.2018).

 

[13]Dostupné na internete: http://www.idemvolit.sk/432-kauza/podporili-statny-prevrat-na-ukrajine-a-nacisticke-strany-pri-moci-dosadene-vonkajsou-silou/(7.3.2018).

[14]Dostupné na internete: http://members.chello.sk/imagine/webpage-50e.html#DZF7(7.3.2018)

 

 

 

By | 2018-03-08T09:02:19+00:00 8. marca 2018|Categories: Infovojna|1 Comment

About the Author:

One Comment

  1. […] Odkaz na prvú časť: https://blog.infovojna.sk/nech-zije-revolucia-cast-prva/ […]

Leave A Comment