Maltézsky rád- Vatikánski rytieri aj na Slovensku

//Maltézsky rád- Vatikánski rytieri aj na Slovensku

Maltézsky rád- Vatikánski rytieri aj na Slovensku

Maltézsky rád

je jeden z mníšskych rytierskych rádov, ktoré vznikli v 11. storočí na území Jeruzalemského kráľovstva. Sídlom rádu je dnes Rím.

Rád je suverénny neštátny subjekt medzinárodného práva (je uvedený napríklad aj v zozname štátov slovenského Úradu geodézie a kartografie). Rád vlastní dve malé územia: budovu sídla v Ríma a pevnosť St. Angelo na Malte (od reštitúcie v roku 1998), vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Udržuje úplné diplomatické styky s 93 štátmi sveta, v ďalších šiestich je zastúpený, má štatút pozorovateľa v OSN atď.

 


Andrew Willoughby Ninian Bertie-  Veľmajster rádu  bol 78. a prvý britský veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov v rokoch 1988 – 2008 a Benedikt XVI.

Súvisiaci obrázok


Robert Matthew Festing (2008-2017) a Benedikt XVI.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt malta knights popes

Začiatky

Pri vzniku rádu stála nemocnica v Jeruzaleme (schopná pojať okolo 2000 chorých), založená roku 1050 talianskymi kupcami z Amalfi; 15. februára 1113 pápež Paschal II. rád formálne uznal svojou bulou. Maltézsky rád sa spolu s Rádom templárov stal najdôležitejším vojenským faktorom v Svätej zemi.

Úlohou rádu bola spočiatku starostlivosť o chorých pútnikov do Svätej zeme; so vzrastajúcim nebezpečenstvom arabskej expanzie to bola neskôr najmä ochrana posvätných kresťanských miest v Jeruzaleme a pútnických miest pred islamom a arabskými nájazdmi.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt malta knights popes

Členovia rádu sa delili na triedy bojovných rytierov, kňazov a bratov ošetrovateľov. Na čele rádu stál a stojí veľmajster rádu. Po rozpustení Rádu templárov v roku 1312 bola veľká časť majetku a pozemkov tohto rádu venovaná Rádu johanitov (neskôr Maltézskemu rádu).

V dôsledku tohto sa rád začal deliť do tzv. jazykov (jazyk pritom zodpovedal skôr územiu, kde sa nehnuteľnosť nachádzala). Pôvodne existovalo sedem jazykov: provensálsky, auvergenský, francúzsky, taliansky, aragónsky, nemecký a anglický, roku 1492 potom vznikol ôsmy jazyk: kastílsky (oddelením od aragónskeho).

Súvisiaci obrázok

Rodos a Malta

Po dobytí Jeruzalema sultánom Saladinom v roku 1187 sa rád presídlil do Marqabu, Akko , potom na Cyprus (1291), a roku 1310 sa usadil na Rodose, kde založili suverénny štát a bránili sa úspešne pirátskym nájazdom a dvom inváziám (v roku 1444 invázii egyptského sultána a v roku 1480 invázii arabských vojsk).

Ich prevaha v západnej časti Stredomoria však bola tŕňom v oku silnejúcim Osmanom. Roku 1522 obliehal osmanský sultán Sulejman I. Rodos (mal k dispozícii 400 lodí a 200.000 vojakov, kým rád len 7. 000 rytierov). Po šesťmesačnom obliehaní bolo rytierom dovolené odísť z ostrova. V roku 1530 im cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa a španielsky kráľ Karol V. a pápež Klement VII. darovali súostrovie Malta ako léno za symbolickú cenu jedného maltského sokola ročne.

Vo veľkej a krvavej bitke tu v roku 1565 rád zvíťazil nad osmanskými vojskami, založil hlavné mesto a pevnosť Valletta a opevnil celý ostrov (pod vedením vtedajšieho veľmajstra Jean Parisot de la Valette). V založenej nemocnici boli ošetrovaní pacienti z celého Stredomoria. Johaniti vybudovali správny aparát a Malta sa pod ich vedením stala suverénnym štátom.

Roku 1798 musel rád kapitulovať pred Napoleonom Bonapartem, tiahnucim so svojou armádou do Egypta (riadiac sa svojím heslom „nezdvihni meč proti svojmu bratovi kresťanovi“), a usadil sa na niekoľko desaťročí v Rusku, pričom stratil počas nasledujúcich desaťročí väčšinu svojich majetkov, a tým i významu.

V roku 1879 bol rád pápežom Levom XIII. znova obnovený a odvtedy má sídlo v Ríme. Jeho dnešná činnosť je prevažne charitatívneho zamerania.

Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto (2017-doteraz)

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto

 

Maltézski rytieri na Slovensku-

Fotka IdemVolit.sk.

Je nutné si uvedomiť, že skutoční (tajní) členovia maltézskeho rádu, držia
vo svojich rukách veľkú moc a disponujú obrovským finančným kapitálom.
Sú šedou eminenciou nielen Vatikánu, ale aj celého bankového svetového systému.

Magnátmi medzi maltézskymi rytiermi sú znova tajní jezuiti, aj keď organizovaní dokonca v iných rádoch alebo organizáciách. Napríklad, Vladimír Mečiar bol vyznamenaný rádom Maltézskych rytierov priamo pri návšteve Jána Pavla II. vo Vatikáne v roku 1995 ako sám píše vo svojej knihe „Slovenské tabu“ (samozrejme, že to tabu platí len pre občanov Slovenska – pozn. F. Š. ).

V knihe okrem iného hovorí: „V čase, keď cirkev dôraznejšie kritizovala vládu, vyhlásil som, že cirkev by mala postupovať tak, ako to bolo povedané v liste Svätého otca po návšteve Slovenska, ktorý poslal biskupom. Všetci spochybnili to, že existuje takýto list… , a opäť som bol klamárom… Ak som ho nezverejnil a zmieril sa s nálepkou podvodníka, tak len z úcty k cirkvi a pre vec cirkvi… (teda nie pre úctu k štátu ani k národu… – vyznáva sa V. Mečiar – pozn. F. Š. ).
V rovnakom ráde bol dekorovaný aj bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster krátko po nástupe do funkcie. Boli obaja azda takí naivní a vo svojej ješitnosti si neuvedomili, to príslovečné „niečo za niečo“? Skôr sa však dá povedať, že po návšteve vo Vatikáne obaja až pridobre vedeli o čo ide… Pretože, proces uzavretia zmluvy s Vatikánom (konkordát) rozbehol 19. 7. 1997 Vladimír Mečiar, vtedajší predseda Vlády Slovenskej republiky, keď sa stretol s členmi komisie Konferencie biskupov Slovenska (KBS) v Trenčianskych Tepliciach, kde vyšiel s iniciatívou prípravy tzv. Veľkej zmluvy… A základnú zmluvu neskôr podpísal vo Vatikáne 24. 11. 2000 Mikuláš Dzurinda a štátny sekretár Svätej stolice kardinál Angelo Sedano. Národná Rada SR vyslovila so zmluvou súhlas 30. 11. 2000, teda dodatočne až po jej podpísaní…
Zamyslime sa teraz nad otázkou, za čo bol náš vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyznamenaný rádom Maltézskych rytierov ?
Vatikán ani rád Maltézskych rytierov (jedna z odnoží svetového slobodomurárstva) nie sú tak štedré inštitúcie, aby udeľovali toto vyznamenanie len tak… Vždy je za tým nejaké to „čertovo kopýtko“ a niečo, za niečo – ono sa
vykľulo o dva roky neskôr, presne 19. 7. 1997, kedy Vladimír Mečiar na pokyn Vatikánu v Trenčianskych Tepliciach („božím“ pričinením práve tam, kde stojí jeho prestavaný penzión Elektra) rozbehol s členmi
Komisie biskupov Slovenska (KBS) iniciatívu tzv. veľkej zmluvy (nevypovedateľný konkordát)!
Pre čitateľa je veľmi dôležité, aby si uvedomil už spomenutý dátum 19. 7. 1997 a sám v ňom zreteľne uvidí skrytú gnosticko-kabalistickú symboliku.
Tá svetu zasvätených, resp. skrytej moci šedých eminencií oznamuje stotožnenie sa s ideou „Veľkého architekta“ svetovlády – rok 1717 kedy bola založená Veľká slobodomurárska lóža Anglicka a zároveň tri 999 (zrkadlový obraz biblickej šelmy 666), symbolizujú postupne dosahované víťazstvo –
úplné vydanie Slovenskej republiky šelme (Vatikánu), čo sídli na jednom zo siedmych vŕškoch v Ríme a cez jezuitov riadi celú politiku globalizácie sveta, teda aj Európsku úniu.
”Je strašné ísť proti Vatikánu a jeho tovarišstvu. Ale ešte strašnejšie je ísť ruka v ruke s nimi. Ani potom ešte nie je isté, že vás nezabijú”, varoval nás Edmond Paris v knihe Tajná história Jezuitov (The Secret History of the Jesuits). Jeho život ukončili práve vražedné ruky jezuitov ako pomstu za odhalenie súvislostí spojených s jezuitským rádom.
Teda z uvedenej iniciatívy a dátumu je príliš jasná súčasná orientácia bývalého trojnásobného premiéra Slovenskej republiky a stabilného lídra ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara.
Kvôli objektívnej pravde treba povedať, že aspoň istý čas si uvedomoval závažnú politickú situáciu a nebezpečenstvo, ktoré Slovensku hrozí, keďže rozhodujúcu pozíciu zastávalo prožidovské velenie KGB. Pod jeho vplyvom sa však už v roku 1992 nachádzala celá vládnuca slovenská politická reprezentácia. Spolupráca spravodajských služieb bezprostredne zainteresovaných na rozpade ČSFR – Mossad, CIA, BND, KGB – bola
naprosto dokonalá. Konfederatívna koncepcia nekozmopolitickej časti KGB, vychádzala zo zachovania spoločnej obrany a meny, ktorá sa nepresadila aj preto, že zapredanosť českých politikov medzinárodnému
establishmentu bola takmer absolútna. Zásadný rozpor s českou stranou spočíval v chápaní medzinárodnej suverenity a spoločného štátu. Na druhej strane už tento samotný fakt vylučoval, aby vyššie uvedená predstava
o konfederácii bola v súlade so židovskými záujmami. A vehementnejšie presadzovanie tejto koncepcie zo strany Mečiara, nebolo možné, lebo aj on musel byť poslušný, aj on mohol byť v prípade prílišnej neposlušnosti –prinajmenšom verejne zdiskreditovaný…

Je tiež potrebné vziať na vedomie fakt, že silný atak Jewish Agency a Svetového židovského kongresu na Mečiara a Gašparoviča naznačoval, že Židia si vývojom na Slovensku v roku 1992 príliš istý ešte neboli.
Medzinárodný establishment považoval národné cítenie na Slovensku za najsilnejšie v Európe, a preto sa rozhodol ho zlikvidovať (dôsledky tejto likvidácie pociťujeme každodenne). S ohľadom na národné zmýšľanie
Slovákov politické špičky ČSFR tiež usúdili, že slovenská politická reprezentácia si na rozdiel od českej nemohla dovoliť tak otvorene presadzovať internacionálne ciele svetového Židovstva. Ak by to robila skryto a spoznal by to slovenský národ, nedal sa vylúčiť stret občanov s vládnou mocou… Jewish Agency ponúkla slovenskej reprezentácii zriadiť Maďarsko-slovenskú konfederáciu (viď Týdeník Politika č. 78), prípadne „Konfederáciu podunajských národov“, kde by vedúcu úlohu zastávalo Maďarsko (teda obnovenie Veľkého Uhorska). Vraj ak to slovenskí politici prijmú, bude Slovensku zaručená nemeniteľnosť hraníc a stabilita v krajine… Dvaja muži v úlohách „politických černochov“– Klaus a Mečiar (o Havlovi ani nehovoriac),dostali od svojich príkazcov (podľa dohody Gorbačova s Reganom v Reykjaviku a potom Gorbačova s Bushom na Malte) za úlohu previesť likvidáciu ČSFR „vo vlastnej réžii“. A kto boli tí príkazcovia ? Ichangažovanosť sa dá jasne vytušiť práve v tých kruhoch, ktoré inšpirovali chatrný „Versailleský mier“, a ktoré podporovali T. G. Masaryka pri zakladaní ČSR. Aby za 20 rokov neskôr dali príkaz Masarykovmu nástupcovi Benešovi, vydať republiku v plen Hitlerovi a potom následne ďalšiemu tyranovi Stalinovi.
A tak aj teraz mocnosti rozhodli o osude Čechov a Slovákov – bez Čechov a Slovákov a preto sa v bývalej ČSFR nesmelo konať referendum vo veci zachovania spoločného štátu Čechov a Slovákov! Česká republika bola
určená pod sféru vplyvu Nemecka a Slovenská republika pod sféru vplyvu Maďarska. Bolo tiež rozhodnuté, že národný majetok sa bude vypredávať hlavne nemeckým a maďarským židom. Takto sa spečatili osudy dvoch
národov, ktoré zapredali politici a nahnali ľud do skazy, z ktorej nebude úniku…

Až po tomto období sa začala valiť na občanov Slovenska demokracia zo západu, bieda a uťahovanie opaskov s okrídlenou vetou V. Mečiara: „Vždy som sľuboval len pot a slzy“, (ale prečo to aplikoval len na chudobnú
robotnícku triedu, vďaka ktorej vyhralo HZDS voľby trikrát?).
Beda premiérovi, ktorý odmietne spolupracovať s Vatikánom. Jeho štát začne postupne a stále rýchlejšie prežívať veľké ekonomické straty, veľké výkyvy domácej meny, veľké politické problémy, mediálnu nespokojnosť, politické napätie a nervozitu. Na jeho osobu je robený trvalý silný tlak, proti nemu je vyvolaná nenávisť, nespokojnosť, urážky, pohŕdanie, posmech a pranierovanie v najčítanejších denníkoch. Následne je nečakane vytunelovaný jeden podnik za druhým, jedna banka za druhou, náhle stráca republika medzinárodný kredit, náhle nastane medzinárodný trapas vďaka pádom množstva cestovných kancelárií, náhle je vyvolaná štrajková vlna železničiarov, dopravcov, robotníkov, učiteľov, lekárov a zdravotníckeho
personálu, lekárni, náhle atď…
Vďaka mnohým verným synom rímskej cirkvi Vatikán stále vedel a vie to aj jezuitský generál, čo sa deje vo vláde a aké sú slabiny všetkých ustanovených kabinetov, aké sú slabiny v parlamente, v kluboch a podobne. Stačí si len pripomenúť množstvo udalostí a dať si ich dohromady do chronologických súvislostí.
To nie je náhoda, že keď vládne v krajine provatikánska vláda a ak má Vatikán nádej, že s takou krajinou uzatvorí zotročujúci konkordát vrcholiaci celkovou katolizáciou, potom prežíva táto krajina celkovú ekonomickú a politickú stabilitu…
Kto si neuvedomuje pozadie týchto “výhodných” ponúk a spojenie s Vatikánom a vidí len to vonkajšie pozlátko, uvrhne svoju krajinu pod najstrašnejšie otroctvo, aj keď má toto otroctvo modernú tvár 20. storočia – hoci toto samotné slovo otroctvo už dnes v Európe ani neexistuje. Vatikán dokáže prinútiť každú krajinu, aby sa mu pokorila, pokiaľ sa vláda, úrady a verejnosť proti tomu nepostavia. Všetko potom končí nekompromisnou
tvrdosťou Ríma ako k spoločnosti tak aj k jednotlivcom.
A aby boli občania a veriaci povoľnejší, je nutné ich dôkladne psychologicky spracovať – cez média. Preto sprostredkovatelia Vatikánu a jezuitov vypúšťajú hrôzu zo sociálnych neistôt, hrôzu z nestability, hrôzu
z nezamestnanosti a biedy, z budúceho krachu meny a podobne. A Vatikán je schopný to tiež aj splniť. V historických knihách sa falšuje všetko, čo sa sfalšovať dá, aby rímskokatolícka inštitúcia vyzerala v očiach
veriacich a verejnosti čo najlepšie a vždy ako spasiteľka z každej biedy a zúfalstva. Ľuďom predkladajú falošné prieskumy verejnej mienky, pričom vystavujú na obdiv prokatolíckych politikov ako práve tých najobľúbenejších (viď našu vládu a parlament).
Rímskokatolícka cirkev a jej satelity opíjajú ľudí rožkom (satanovým) premyslenou demagógiou, púhym zdaním pozlátka, sľubmi, smiešnymi a bezduchými pohanskými ceremóniami a kultovými tradíciami zaodiate v
kresťanskom plášti (svätenie lokomotív, nemocníc, pozemkov, zvonov, stredísk mládeže či armády, alebo sôch, závodných koní, budov, pekárenských výrobkov na výstave pečiva, krstia liečivé pramene v
kúpeľných mestách atď.
Všetko je to iba úbohá divadelná maškaráda, z ktorej však na nás dýcha stredoveký mysticizmus a duch stredovekej inkvizície. Preto nemožno rímskokatolícku ideológiu, ktorá celá vychádza z pohanstva, brať na ľahkú váhu. Do “svojej vnútornej viery” však môže cirkev integrovať aj politiku, čo tiež bez hanby voči “zjavenej pravde” robí.
Mali by sme si uvedomiť v celej hĺbke výrok jezuitu F. Ribadenera o vzájomnom vzťahu náboženstva a politiky: “V spoločnosti, kde väčšina obyvateľstva je katolícka, je svetská politika celkom zbytočná.” (La civilta cattolica, 1957, Qudermo 2 563, str. 83).
Beda národom, ktoré toto pravidlo nepochopili a nechali sa “mierovými rečami o láske, pokoji a priateľstve” ukolísať do falošnej istoty… Potom dostali “mierové dary” v podobe rozvratov, revolúcií, etnických a
náboženských čistiek, prenasledovania a likvidácie nekatolíkov. Informácie o konkrétnom „rozbehu“ iniciatívy V. Mečiara a ďalších členov vlády z roku 1997 a tých neskorších z Dzurindovej vlády, prenikli až v roku 2003 na verejnosť. Medzitým sa všetci nabalili peniazmi z nečistých zdrojov a stali sa z nich multimilionári v službách satanskej moci mamonu. Najnebezpečnejší ľudia sú tí, ktorí sa navonok javia ako zbožní, a to zvlášť vtedy, keď
sú organizovaní a zastávajú vedúce postavenie. Majú hlboký rešpekt u prostých ľudí, ktorí nemajú ani poňatie o
tom, kto stojí v pozadí bezbožného tlaku týchto vodcov, aby získali moc…

Napríklad: Predsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému sa dostalo pred niekoľkými dňami veľkej pocty. Na jeho oficiálnej návšteve Vatikánu (za účelom Zmluvy o výhrade svedomia – je dôsledkom základnej zmluvy Slovenska s Vatikánom) ho prijal pápež Benedikt XVI. Zároveň ho požiadal, aby požehnal všetkým slovenským politikom (teda vrátane tých skorumpovaných) a predstaviteľom verejného života (zlodejskej smotánke),
ako i všetkým občanom (veriacim i neveriacim bedárom), aby sa im darilo v lepšej atmosfére riešiť problémy a konflikty…
Pripomeňme si len stručne slová pápeža Leva XIII. z 20. apríla 1884, v encyklike Humanum Genus, v ktorej je zavrhnutý každý, kto presadzuje náboženskú slobodu, oddelenie cirkvi od štátu, vzdelávanie detí nekatolíckymi učiteľmi a zvlášť ťažkým zločinom viery je označená myšlienka nezávislosti na katolíckej cirkvi.
Na záver možno zhrnúť všetky indície, ktoré nekompromisne poukazujú na to, za aké peniaze si V. Mečiar kúpil a prestaval Elektru, finančne aj majetkovo zaistil svojich potomkov a kto a za čo mu ich „daroval“… Už
biblický citát také machinácie verne vystihuje: ”Zmätený bude ľud môj pre nedostatok poznania.” (Ozeáš 4, 6).

Časy aj charaktery sa teda markantne zmenili a dnes nad „pevnosťou“ penziónu Elektry povieva zástava s erbom ako symbol moci klanu Mečiarovcov.

Súvisiaci obrázok
Každý človek sa snaží dostať k moci a každý by bol rád diktátorom, len keby mohol. A pritom nemálo ľudí je odhodlaných obetovať šťastie druhých pre svoje vlastné šťastie. Politická sloboda je idea a nie fakt. Je dôležité dokázať ju použiť, keď je k tomu príležitosť – ideovým zlákaním si získať silu národa pre svoju stranu, keď si táto zaumienila zlomiť tú, ktorá dovtedy bola u vesla vlády. Táto úloha je uľahčená, keď sa nakazí sám protivník ideou slobody a liberalizmom, a keď venuje tejto idey svoju moc. S mocou Vatikánu za chrbtom sa potom z nastrčeného politika stáva autoritatívny, arogantný a chorobne ctižiadostivý vodca…
V tajných zväzkoch ŠTB figuroval V. Mečiar ako „Doktor“, a predsa si vraj dovolil mať svadbu v rímskokatolíckom kostole presne v deň výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie…

Skrátka, bol to hrdina už vtedy a dnes pre zmenu zase figuruje v „humanistickom a charitatívnom “ ráde (lóži), už ako Maltézsky rytier – s insigniou rádu a nie s mečom opásaným pri boku, ale vo svojom priezvisku.
Dôležité je, že sú občania Slovenska so svojimi rodinami tiež stabilne zabezpečení, vrátane chorých, dôchodcov a nezamestnaných a majú sa tak dobre ako on, jeho deti a vnúčatá!
– František Šteffek


 

Ján Richter, Andrea Kalavská, Pavol Hrušovský a Andrej Kiska. 

25. apríl 2013. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Suverénneho Vojenského Špitálneho Rádu sv. Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty v Slovenskej republike, Dr. Ottokarl Finsterwalder, odovzdal do rúk prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča dňa 25. apríla 2013 poverovacie listiny.

Súvisiace články:

 

Zdroje: http://www.orderofmalta.sk/maltezsky-rad-na-slovensku/

http://www.karmel2017.sk/wp-content/uploads/2018/09/Mečiar-a-Rád-Malétzskych-rrytierov.pdf

https://sk.wikipedia.org/wiki/Maltézsky_rád

 

 

By |2020-01-24T12:42:44+00:0023. januára 2020|Categories: Infovojna|0 Comments

About the Author:

Avatar

Leave A Comment