Kto je George Soros?

//Kto je George Soros?

Kto je George Soros?

George Soros (maď. Soros György, vlastn. menom Schwartz György; * 12. august 1930BudapešťMaďarsko) je americký finančník židovského pôvodu.

Z Maďarska odišiel po 2. svetovej vojne v roku 1946. Od roku 1947 žil v Anglicku, kde študoval ekonómiu na London School of Economics. V roku 1956 odišiel do USA, aby – ako hovorí – zarobil dosť peňazí na Wall Street a mohol žiť ako spisovateľ a filozof. Má päť detí a je druhýkrát ženatý (so Susan Weber Sorosovou).

Preslávil sa svojimi finančnými menovými špekuláciami. Predsedá Soros Fund Management a Open Society Institute, ktoré založil, je tiež riaditeľom European Council on Foreign Relations.

V roku 1970 spolu s Jimom Rogersom založil a riadil hedgový (investičnýSoros Fund Management fond, ktorý bol potom premenovaný na Quantum Fund. Do roku 1981 fond zvýšil svoje imanie na 400 miliónov amerických dolárov. V roku 1992 napríklad zarobili na devalvácii britskej libry, ktorú fond v septembri inicioval okolo 1 miliardy amerických dolárov.


24. 9. 1993


 


Medzinárodný filnntrnp G. Soros prednášal na Univerzite Komenského

Za mimoriadnej pozornosti verejnosti predniesol dňa 18. júna 2001 v Auditórium Maximum
PRAF UK medzinárodný filantrop George Soros prednášku na tému Otvorená spoločnosť a globálny kapitalizmus. Preplnené Auditórium s ováciami privítalo svetovo uznávaného
a úspešného finančníka, ktorý viac než dvadsať rokov štedro investuje svoje finančné prostriedky do ušľachtilých cieľov – na rozvoj demokracie a budovanie otvorenej občianskej spoločnosti. Svoje filantropické aktivity zameriava najmä na krajiny strednej a východnej Európy, a to prostredníctvom siete Nadácií otvorenej spoločnosti –
Open Society Fund. Zároveň je G. Soros medzinárodne akceptovaným filozofom, ktorý v svojich filozofických úvahách rozvíja teóriu otvorenej spoločnosti, ktorú chápe ako vyšší stupeň občianskej spoločnosti a ako sám hovorí „otvorená spoločnosť znamená demokraciu, trhové hospodárstvo, ale aj niečo širšie. Nie je v nej nikto, kto má poslednú odpoveď. Nepanuje v nej ideológia, ktorá by sa proklamovala za jedinú pravdu. Je založená na pochopení toho, že naše poznanie nie je dokonalé. Znamená to uznať našu omylnosť a to, že neexistuje žiadna absolútna pravda. Existujú rozliční ľudia s rozličnými názormi a my
potrebujeme inštitúcie, ktoré umožnia ľudom s rozličnými názormi a záujmami žiť spolu. Tieto inštitúcie musia rešpektovať slobodu myslenia, slobodu prejavu, dodržiavať zákon, uznávať menšinové názory a potreby. No aj otvorená spoločnosť má svoje slabé stránky, ktoré musia byt korigované. Preto treba podporovať kritický spôsob myslenia.“

Sieť Nadácií otvorenej spoločnosti G Sorosa dnes obopína 31 krajín strednej a východnej Európy, Ázie, Afriky a ostatných častí sveta. Ročne do transformujúcich sa krajín Európy plynie okolo 300 miliónov USD, do samotnej nadácie OSF na Slovensku prichádzajú ročne zhruba 3 milióny USD, pričom ďalšie prostriedky poskytujú aj regionálne centrály v Budapešti a centrum v New Yorku. Na Slovensku Nadácia štedro podporuje programy v oblasti vzdelávania a vedy a už od jej vzniku v roku 1992 grantovú podporu získavali predovšetkým projekty jednotlivých fakúlt v rámci Programu podpory vyššieho vzdelávania na Slovensku, Programu podpory nových foriem vzdelávania, Otvoreného grantu pre podporu občianskej spoločnosti, ale aj jednotlivci – pedagógovia a študenti – v rámci Sorosovho cestovného grantu, programu East-East, alebo priamo podporou štipendijných výdavkov v rámci študijných programov.
Z aktuálneho prehľadu dotácií, udelených Univerzite Komenského, jej fakultám, študentom
a pracovníkom vyplýva, že v rokoch 1994-2000 podporila Nadácia viac ako 140 projektov v rámci

inštitucionálnych grantov a finančne prispela vyše 600 študentom a pedagógom UK. Objem celkových finančných prostriedkov pre Univerzitu Komenského presiahol 15 miliónov korún Na akademickej pôde UK vzácneho hosťa privítal rektor UK prof. F. Devínsky a v slávnostnom príhovore vysoko ocenil jeho angažovanosť v prospech rozvoja demokracie, ako aj vedy a vzdelania na Slovensku, keď povedal .Som veľmi rád, že máme dnes tú česť osobne privítať pána G. Sorosa na našej akademickej pôde a vyjadriť mu úprimné poďakovanie nielen za to, to robím prospech presadzovania idei občianskej spoločností na Slovensku, ale aj za jeho vzťah a porozumenie pre naše snahy o rozvoj vzdelania a vzdelanosti. Rád by som pána Sorosa ubezpečil, že si jeho podporu a záujem nesmierne vážime а že vysoko oceňujeme myšlienkové bohatstvo a zmysluplný ľudský rozmer jeho činnosti.
Vážený pán Soros, prijmite, prosím, na znak našej úcty a vďaky za Vaše úsilie o upevňovanie
slobody, demokracie, ľudských a občianskych práv, za všetko to, čo ste vykonali pre rozvoj demokracie a formovanie občianskej spoločnosti na Slovensku, za to, čo ste vykonali v prospech študentov, pedagogickej a vedeckej komunity našej Alma mater, Veľkú Zlatú medailu Univerzity Komenského v Bratislave. Je pre nás cťou, že týmto aktom sa stávate členom našej akademickej obce.“
Na stretnutí s G. Sorosom, ktoré pripravila Univerzita Komenského v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti v Bratislave, sa zúčastnili popredné osobnosti slovenského spoločenského a kultúrneho diania. Prednášku G. Sorosa, ktorá
nasledovala, uverejňujeme na str. 12.

ŽIVOTOPIS G. SOROSA
George SOROS sa narodil sa v roku 1930 v Budapešti. V roku 1947 emigroval do Anglicka, kde dokončil štúdium na London School of Economics. Ešte ako študent v Londýne začal študovať práce filozofa Karla Poppera, ktorý ovplyvnil jeho myslenie a neskôr aj jeho filantropické aktivity V roku 1956 sa presťahoval do USA, kde svojimi investičnými aktivitami prostredníctvom medzinárodného investičného fondu ,ktorý založil a riadil, nazhromaždil značný kapitál.
V súčasnosti je George Soros prezidentom a predsedom súkromného investičného fondu Soros Fund Management, LLC. Táto inštitúcia slúži ako hlavný investičný poradca pre Quantum Group of Funds – skupinu medzinárodných investičných spoločnosti The
Quantum Fund N. V. je najvačším a najstarším finančným fondom v rámci Quantum
Group a počas svojej 20-ročnej existencie je všeobecne uznávaný ako najziskovejší investičný fond na svete. V roku 1979 George Soros založil prvú nadáciu Open Society Fund v New Yorku a v roku 1984 prvú východoeurópsku nadáciu v Maďarsku. Dnes je zakladateľom a financuje nadácie v 31 krajinách strednej a východnej Európy, bývalom Sovietskom zväze strednej Ázii. ako aj v južnej Afrike na Haiti v Guatemale a v USA Tieto nadácie spája myšlienka budovania a rozvoja infraštruktúry a inštitúcii otvorenej spoločnosti. Zároveň je zakladateľom ďalších veľkých inštitúcií, ako napr. Stredoeurópska) univerzity (Central European University – CEU), v Budapešti, Medzinárodnej nadácie pre vedu (International Science Foundation) a financuje niekoľko medzinárodných programov.
G. Soros je autorom mnohých článkov a viacerých kníh o politických a ekonomických
zmenách vo Východnej Európe a v bývalom Sovietskom zväze. Je nositeľom čestného
doktorátu New School of Social Research, The University of Oxford, The Budapest
University of Economics a Yale University V r. 1995 mu Univerzita v Bologni udelila
najvyššie vyznamenanie Laurea Honons Causa ako uznanie za jeho úsilie rozširovať
myšlienku otvorenej spoločnosti po celom svete.


Svetu globálneho kapitalizmu sa nemôžete vyhnúť

George Soros

Chcel by som začať koncepciou globálnej otvorenej spoločnosti. Pretože sa pomerne kriticky vyjadrujem o globálnom kapitalistickom svete a mám veľmi kritický postoj k nadmernej závislosti na trhovom mechanizme – nazývam ho trhový fundamentalizmus – chápu ma niektorí ľudia tak, že vlastne podporujem návrat k socializmu. Nič mi nie je vzdialenejšie. Pokúšam sa vysvetliť, že to nie je otázka kapitalizmu alebo socializmu, lebo naozaj niet alternatívy k trhovému systému. Alternatíva, ktorá sa vyskúšala v praxi, jednoznačne zlyhala. Existujú dva spôsoby nazerania na svet: k jednému z nich patrí pojem otvorenej spoločnosti. Podľa neho nijaký systém nie je dokonalý a dokonalosť sa nedá dosiahnuť. Snaha dosiahnuť centrálne plánovanie, spoločné vlastníctvo sa ukázala ako nefunkčná. Vládna kontrola takmer vždy podnietila opačnú tendenciu, teda odmietanie akéhokoľvek druhu kontroly zo strany vlády a úplné spoľahnutie sa na trhový mechanizmus. Som presvedčený, že v súčasnosti práve toto ohrozuje otvorenú spoločnosť. Niekdajší socializmus a komunizmus zlyhali, zatiaľ čo trhový fundamentalizmus je na vrchole. V súčasnosti je naozaj dominantným krédom vo svete, predovšetkým v USA a Veľkej Británii.  A keďže USA sú dnes svetovou dominantnou silou, prevažuje toto krédo na celom svete. Chcem poukazovať na určité nedostatky tohto systému, to áno, čo však nijako neznamená, že chcem návrat minulosti.

Myšlienková inšpirácia: Karl Popper

Pojem otvorenej spoločnosti ako prvý zaviedol Henri Bergson vo svojej knihe Dva zdroje morálky a náboženstva.  Jeden zdroj, kmeňový, vedie k uzavretej spoločnosti a druhý, univerzálny, vedie k otvorenej spoločnosti. To bolo moje prvé stretnutie s týmto pojmom.  Neskôr Karl Popper poukázal na to, že existujú univerzálne ideológie, ktoré môžu ohroziť otvorenú spoločnosť, napríklad nacizmus, fašizmus, komunizmus. Hodil ich do jedného vreca, lebo všetky tieto kréda hľadajú konečné riešenia, konečnú utopistickú formu organizácie spoločnosti. Pritom tvrdia, že majú konečnú pravdu. A keďže konečná pravda sa nedá dosiahnuť, je toto krédo uskutočniteľné len silou, teda nátlakom a útlakom. Oproti tomu navrhol Popper koncepciu otvorenej spoločnosti, podľa ktorej spoločnosť je síce nedokonalá, ale je otvorená zlepšeniu. Popperova teória otvorenej spoločnosti bol môj orientačný rámec, ktorý som prijal, keď som v podnikaní mal úspech nad všetky moje očakávania.  Možno aj preto sa mi podarilo použiť svoje peniaze zmysluplne. Roku 1979 som založil Nadáciu otvorenej spoločnosti a v tejto činnosti som pokračoval. Venoval som sa dichotómii medzi uzavretou a otvorenou spoločnosťou, otázkam omylnosti, reflexivity a teórie dejín. Pokúsil som sa v rámci tejto koncepcie reagovať na historickú príležitosť, ktorú

nám dal pád sovietskeho systému.  Potom som zistil, že táto dichotómia je nefunkčná: pád uzavretého systému, akým je komunizmus, automaticky nevedie k otvorenej spoločnosti. Dovtedy prevládal názor, že sloboda je ohrozená len represívnymi režimami. Uvedomil som si, že je ohrozená aj nedostatkom vlády“. Steven Holmes, odborník na ústavu, zaviedol pojem slabého štátu, ktorý taktiež ohrozuje slobodu. To zodpovedá aj môjmu zisteniu, že existuje aj niečo také ako deficit spoločnosť‘, deficit vlády“. Keď som sa zaoberal globálnymi finančnými systémami, zistil som, že podobný problém existuje v globálnej spoločnosti – a to globálne trhy, ktoré dnes máme. Sú motorom vytvárania súkromného bohatstva, v tomto smere poskytujú slobodu. Možnosť pohybovať sa vo svete, kde voľne cirkulujú myšlienky, zabezpečuje väčšiu mieru slobody, než akýkoľvek štát. Som teda zástancom globalizácie.

Nedostatok systému: nevyrovnané ihrisko

Musíme si však uvedomiť, že tento systém má závažné nedostatky Po prvé, je inherentne nestabilný A tu sa dostávam do konfliktu s ekonómami, pretože ekonómia ako veda vychádza

z koncepcie rovnováhy. Ja však tvrdím, že finančné trhy, tie, ktoré sa odlišujú od bežných trhov, neinklinujú k rovnováhe. Rovnováhu dopytu a ponuky môžete zabezpečiť, keď obchodujete so známymi veličinami. Na finančných trhoch sa obchoduje s neznámymi veličinami, jeho aktéri sa snažia predpovedať budúcnosť, počítať s ňou. Slovom, rovnováha nie je tou náležitou koncepciou, podľa ktorej by sme ich mali chápať. Stojím si za touto myšlienkou a som presvedčený, že koncepcia rovnováhy je potrebná, ak chceme vytvoriť hypotetickú teoretickú štruktúru, ale jej vzťah k reálnemu svetu je otázny.

Takže to je jedna oblasť – nestabilita finančných trhov. Trhy si vyžadujú inštitúcie, ktoré by zabezpečovali ich stabilitu Tieto inštitúcie sa však historicky vyvinuli a rozvinuli v jednotlivých štátoch – myslím centrálne bankovníctvo, finanční regulátori. Keď sa finančné trhy stali globálnymi, nemáme adekvátne inštitúcie. Na tie, ktoré máme, predovšetkým Medzinárodný menový fond sa útočí hlavne preto, že sa im nepodarilo udržať pod kontrolou finančné krízy. Pod vplyvom trhového fundamentalizmu je tu určitá tendencia redukovať kapacitu trhu a obmedziť jeho funkcie. Považujem to za nešťastný a nebezpečný vývoj

Je tu aj ďalší problém, na ktorý sa až tak neprihliada. Daný systém je totiž nevyrovnaný, uprednostňuje tie štáty a organizácie ktoré tento systém spravujú a zodpovedajú zaň. Znamená to, že máme nevyrovnané ihrisko. Štáty v strede sú bohaté a tie, čo sú na periférii sú zvyčajne chudobnejšie.  Navyše Medzinárodnému menovému fondu dominuje ministerstvo financií USA a centrálna banka USA má na starosti menovú politiku. Tým sú USA veľmi zvýhodnené, pretože ak nestabilita ohrozí USA, tieto inštitúcie budú USA chrániť. Keď sa nestabilita týka štátov na periférii, tieto inštitúcie sa angažujú oveľa menej.  Nešťastím však je, že na periférii je viac porúch a v centre viac stability. Ke<í pozrieme na nedávnu históriu – pretože goba>ď pozrieme na nedávnu históriu – pretože globalizácia finančných trhov sa rozvinula len v priebehu posledných 20 – 30 rokov – bol tu celý rad kríz: banková kríza v osemdesiatych rokoch, roku 1994 kríza v Mexiku, ktorá ovplyvnila Latinskú Ameriku. Roku 1997 to bola globálna kríza novovznikajúcich trhov, ktorá sa skončila roku 1999. Všetky tieto krízy mali devastujúci dopad na niektoré štáty. Ale keď kríza ohrozovala centrum, prijalo sa náležité opatrenie a kríze sa predišlo. V mojej predchádzajúcej knihe som sa pomýlil – konštatoval som. že systém je na pokraji zrútenia. Roku 1998 to tak aj vyzeralo, ale potom prišli tie účinné opatrenia.  Skrátka, ihrisko je nevyrovnané. Som presvedčený, že sa proti tomu treba postaviť a vytvoriť inštitucionálnu podporu pre rozvojové štáty.

Tretím veľkým problémom je, že daný systém maximalizuje poskytovanie súkromných statkov a zanedbáva poskytovanie statkov verejných – mám na mysli životné prostredie, pracovné podmienky, ochranu ľudských práv, dobrú vládu, schopnú zachovať mier. Myslím si, že najväčšou príčinou chudoby sú zlé vlády. Treba, podľa mňa, vytvoriť medzinárodné inštitúcie, ktoré by posilnili práve poskytovanie verejných statkov. Je tu však problém: všetky pokusy poskytovať medzinárodnú pomoc boli nejednotné. Keď som bol zástancom akejsi podoby Marshallovho plánu na pomoc rozpadajúcemu sa sovietskemu bloku, vysmiali ma – myšlienka Marshallovho plánu v dnešnom svete je vopred stratený prípad, pretože zahraničná pomoc bola neúspešná.  Argumentoval som, že napriek tomu je potrebná. Treba ju urobiť úspešnejšou.

Osud nadácií

Je pravda, že treba zreformovať mechanizmy poskytovania pomoci. Chcel by som zovšeobecniť vlastné skúsenosti, pretože som v tejto oblasti aktívny viac ako desať rokov. Toto úsilie bolo v podstate úspešné. Zoberme si Slovensko.  Som veľmi spokojný s tým, ako tunajšia nadácia vynaložila poskytnuté prostriedky – okolo 20 miliónov dolárov. Podobné skúsenosti máme aj z iných krajín. Bol to veľmi náročný proces, a preto sa urobilo aj mnoho chýb. Napríklad Rusko, kde som svoje aktivity začal pomerne skoro, roku 1987, keď Gorbačov požiadal prominentného disidenta Andreja

Sacharova, aby sa z vyhnanstva vrátil do Moskvy a obnovil svoju vlasteneckú činnosť. Pochopil som to ako signál, že dochádza k historickej zmene a založil som tam nadáciu v nádeji, že takto pomôžem transformácii. Ukázalo sa, že nadácia upadla do takého istého zmätku ako celá spoločnosť. V Rusku sa odohral puč a v nadácii sme ich mali dokonca dva. Iba za posledných pár rokoch sa podarilo dať veci do poriadku. Pred pár týždňami som bol v Rusku a videl som, že nadácia už mnoho dosiahla. Ak by som to zhrnul – usiluje sa vytvárať horizontálne prepojenia, aby vznikla určitá protiváha vertikálnej reintegrácii štátu.  Prebieha tam totiž proces určitej rekonštrukcie štátu.  Ale do akej miery sa bude po reštaurácii podobať bývalému sovietskemu štátu – to je stále otvorená otázka. Тým, že sa vytvárajú horizontálne prepojenia – napríklad združenie rektorov oblastných univerzít, pokiaľ viem je ich 33, alebo združenie starostov malých miest, myslím, že 80 alebo 90 malých miest sa teraz spája vzniká protiváha k tendencii vrátiť sa k striktne hierarchickej, vertikálnej rekonštrukcii.

Zlepšovať spoločnosť je riziko

Na základe tejto skúsenosti mám predstavu ako zorganizovať veci lepšie. Navrhujem tri základné princípy. Prvý, pomoc by mala byt zameraná na potreby a požiadavky príjemcu a nie na potreby a požiadavky darcov. Keď sa pozriete na rôzne inštitúcie zistíte, že sú to zvyčajne donori , ktorí pokladajú  za dôležitejšie vlastné záujmy než záujmy príjemcov. Druhý,  musíme si uvedomiť aké ťažké je angažovať sa v niečom, čomu hovorím sociálne podnikanie, teda snažiť sa zlepšiť spoločnosť. To je oveľa ťažšie ako riadenie podniku, pretože ak máte podnik viete či ste ziskoví alebo stratoví. Ale zlepšenie spoločnosti je omnoho náročnejšia úloha a riziko zlyhania je oveľa vyššie.  Napriek tomu tu zvyčajne postupujeme byrokraticky. byrokracia ako vieme urobia všetko len aby ich  za nič ne mohli obviňovať. Bez rizika sa však robiť nedá a tieto riziká si musíme uvedomovať.  Bolo by škoda dať zaniknúť nejakej snahe len preto, lebo jeden konkrétny pokus nebol úspešný. Tretím princípom je koordinácia podpory.  Ak máte veľa darcov, každý ide svojím smerom a veľmi často sa dostávajú do vzájomných konfliktov. Mohol by som ešte pokračovať, lebo nám ide predovšetkým o občiansku spoločnosť, nielen vládu. Väčšina medzinárodných organizácií sú vládne a medzivládne, vytvorené medzi vládami a myslím si. že je to veľmi nebezpečné Časť podpory, ktorú poskytuje Svetová banka, môže totiž posilniť aj represívnu alebo nedemokratickú vládu Je preto dôležité, aby pomoc nebola obmedzená a nasmerovaná len na vládu.

Odkaz Slovensku: treba oživiť podnikateľskú energiu

Ešte pár slov o mojich dojmoch zo Slovenska. Som tu menej ako 24 hodín, ale všimol som si, že na Slovensku ešte vždy dominuje starý problém staromódneho štátu a jeho kontroly nad hospodárstvom. Vykonalo sa síce viacero reformných krokov, ale ešte vždy nie je vyriešená reforma verejnej správy. Je tu väčší priestor pre úlohu samosprávy, ale nie preto, aby sa vytvorili ďalšie orgány, s ktorými musia jednotlivci a predovšetkým podnikatelia prichádzať do styku. Ak by som to mal zhrnúť, ironickým dôsledkom mojej veľmi krátkej návštevy na Slovensku je, že som sa stal väčším trhovým fundamentalistom než keď som sem prišiel Inak povedané, chcel by som pripomenúť, aby ste sa väčšmi spoliehali na trh než sa naň spoliehate v súčasnosti, pretože treba obnovovať a oživovať existujúcu podnikateľskú energiu Je to v záujme konkurencieschopnosti Slovenska vo svete. Samozrejme, miesto Slovenska je na spoločnom európskom trhu. Ale pokiaľ na tomto spoločnom trhu ťažká ruka štátu potláča podnikateľskú iniciatívu, Slovensko sotva bude úspešné.  V zmenených podmienkach sa nemôžete spoliehať na staré prístupy. Systém zdravotníctva, systém sociálneho zabezpečenia potrebujú reformu, aby sa dostali na úroveň sveta globálneho kapitalizmu, ktorému sa nemôžete vyhnúť, ale len k nemu patriť.


Mikuláš Dzurinda a George Soros 18.6.2001.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt soros dzurinda


Soros chce odstrániť Busha 14.11.2003


11.3.2004


 




Novovznikajúci americký think tank The Quincy Institute prichádza so zámerom vzniku medzinárodných vzťahov založených na diplomacii namiesto sankcií a bômb a s konceptom dať zbohom večným vojenským aktivitám Spojených štátov. Zaujímavosťou je, že inštitút financujú miliardári George Soros a Charles Koch, ktorí inak politicky stoja proti sebe, informuje server iDnes.cz.

Obaja však vraj zdieľajú podobný pohľad na medzinárodnú politiku. Nadácie Sorosa aj Kocha dali každá na rozbeh inštitútu pol milióna dolárov, ďalších 800 000 dolárov prišlo od iných darcov.

V roku 2020 chce mať inštitút rozpočet 3,5 milióna dolárov. Do desiatich rokov by rád získal rozhodujúci vplyv na smerovanie zahraničnej politiky USA.

Súvisiace: 

 

 

 

 

Zdroje: https://sk.wikipedia.org/wiki/George_Soros, Kniha- Kolektívny portrét (Pavol Demeš),

NASA UNIVERZITA   https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/NU2001-02/nu2001-2002_01-september.pdf

Kto je George Soros? Tajomný miliardár, ktorý si úspech tvrdo vydrel

https://www.google.com/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&ved=2ahUKEwigqNvSoODlAhUIEVAKHfRvD58QjRx6BAgBEAQ&url=https%3A%2F%2Fwww.cas.sk%2Fclanok%2F667727%2Fkto-je-george-soros-tajomny-miliardar-ktory-si-uspech-tvrdo-vydrel%2F&psig=AOvVaw3z2M_ZQTE9vBBSFHkDjjm-&ust=1573496301844641

AntiSoros (facebook)

Koniec vyhrážaniu sa a bombám. Miliardári Soros a Koch financujú nový projekt v USA

By |2019-11-10T19:59:45+00:0010. novembra 2019|Categories: Infovojna|0 Comments

About the Author:

Avatar

Leave A Comment