Istanbulský dohovor

//Istanbulský dohovor

Istanbulský dohovor

Premiér Fico vyhlásil, že jeho vláda sa nebude zaoberať ratifikáciou „Istanbulského dohovoru“ t.j. nebude predložený do parlamentu na schválenie. Dôvody si vieme spočítať, nechce stratiť voličov z tábora kresťanov. Nie je teda za tým presvedčenie o bludoch gender filozofie.

Spustila sa tak búrlivá diskusia medzi zástancami a odporcami dohovoru, ktorá spočíva v tom kto z nich je lepší bojovník proti násiliu páchaného na ženách.

 

Obe strany sa však v diskusii vyhýbajú podstate problému, ktorý spočíva v pochopení nového „inštitútu„ násilia – produktu feminizmu.

 

Klasické násilie na ženách je možné riešiť a predchádzať mu , stačí ochota a spolupráca oboch táborov.

Tým by ale tábor liberálov a ľavičiarskych extrémistov stratil agendu, ktorá spočíva v zmene chápania násilia na ženách.

 

Poďme teda k veci. To , čo sa do nášho právneho systému z EU pretláča , sa vo viacerých krajinách už roky praktizuje a prerastá to do obludných absurdít. K môjmu komentáru prikladám  fotografiu fasády vysokej školy Alice Solomonovej v Berlíne. Na fasáde je text básne spisovateľa Eugena Gomringera v španielčine. Do slovenčiny prekladám jej znenie z nemeckého prekladu:

 

Aleje

aleje a kvety

 

Kvety

kvety a ženy

 

Aleje

Aleje a ženy

 

Aleje a kvety a

ženy a jeden

pozorovateľ

 

Za túto báseň dostal spisovateľ v roku 2011  cenu za poéziu práve pomenovanú po nositeľke názvu školy.

Za ten čas však feminizmus už stihol vychovať novú mladú generáciu študujúcich , ktorí sa ohradili voči  textu  básne a dosiahli to, že báseň bude  odstránená. Zámerne som použil toto slovo študujúci , lebo v rámci politickej korektnosti v nemecky hovoriacich krajinách  nemôžete použiť už ani do nedávna používaný výraz  Student]nen (student/ka), lebo by ste sa dopustili trestného činu tým, že by vaše oslovenie nezahrňovalo osoby s neutrálnym pohlavím (na čom spočíva podstata gender ideológie).

 

Prečo? Kľúčom je pojem „jeden pozorovateľ“, teda muž, ktorý pozoruje okoloidúce ženy. Ako to teda študujúci zdôvodnili? Mali tieto  až dva vážne dôvody, prečo báseň treba zamaľovať:

  • báseň nepríjemne pripomína sexuálne obťažovanie , ktorému sú ženy dennodenne vystavené. Ženy sa nemôžu na verejnosti pohybovať bez toho , aby ich telesná ženskosť nebola obdivovaná a toto obdivovanie vedie bezprostredne k ich strachu pred násilím  a tak ku konkrétnemu pocitu ako takému.
  • báseň reprodukuje klasickú patriarchálnu umeleckú tradíciu , kde výlučne ženy predstavujú  krásne múzy , ktoré inšpirujú mužských umelcov k tvorbe.

 

Takže už pokojné obdivovanie ženskosti  z diaľky znamená násilie na ženách. A ten patriarchát, t.j. pohľad na ženy z podstaty mužskosti , to je neželateľné a  obťažujúce (Pz autora.: zabudnime na to , že inšpiratívny  mužský pohľad na ženu je súčasne aj prirodzený).

 

Pamätám si ako sme sa v škole učili básne od Andreja Sládkoviča (Marína). Prvé slohy od Detvana sme sa museli naučiť naspamäť (páčila sa mi vtedy dcéra školníka, ktorá ich mala ozaj mohutné).

Ocitnú sa tieto diela a mnohé iné po ratifikácii „Istanbulu“ na indexe zakázaných??? Odstránime tak posledné ohnisko zrodu násilia na ženách. No, mali by sme, inak nám budú krátené euro fondy !!!

 

Ladislav

Senica

 

  • Die Presse, 25.januára 2018, príloha Feuilleton

By |2018-02-25T18:18:04+00:0025. februára 2018|Categories: Infovojna|0 Comments

About the Author:

Avatar

Leave A Comment