Bezbrehý egoizmus a drancovanie prírody ľudstvo zničí! Prvé príznaky sú už tu a vinníkom si aj ty!

//Bezbrehý egoizmus a drancovanie prírody ľudstvo zničí! Prvé príznaky sú už tu a vinníkom si aj ty!

Bezbrehý egoizmus a drancovanie prírody ľudstvo zničí! Prvé príznaky sú už tu a vinníkom si aj ty!

Absolútne nikomu nebolo možné prehliadnuť mimoriadne, až doslova africké horúčavy tohto leta. Boli najväčšími za celú dobu hydrometeorolgických meraní na našom území. Sucho, doprevádzajúce horúčavy negatívne poznačilo množstvo i kvalitu obilovín v tohtoročnej žatve a s najväčšou pravdepodobnosťou negatívne poznačí i úrodu jesenných plodín.

A práve počas jeden z vĺn týchto obrovských horúčav sa v médiách objavila správa, že 2. augusta sme vyčerpali ekologický limit našej planéty na rok 2017 a od tohto dňa začíname žiť na takzvaný enviromentálny dlh. To znamená, že spotrebujeme viac prírodných zdrojov, než koľko je biosféra schopná nahradiť za dobu jedného roka.

Tento zlomový bod nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr, čo svedčí o tom, že naše „potreby“ sa neustále zvyšujú. A aj keď ekosystémy sú v podstate veľmi odolné, ak sa dostanú za určitý „bod zlomu“, môžu sa zrútiť a prestať fungovať. A my sa svojim neuváženým jednaním k tomuto bodu každým rokom stále viac približujeme.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je však veľmi dôležité uvedomiť si ich hlboký vzájomný súvis. Súvis medzi extrémnymi horúčavami na jednej strane a stále sa zvyšujúcim, enviromentálnym dlhom na druhej strane, pretože práve prostredníctvom horúčav, sucha a iných prírodných anomálií začíname byť čoraz intenzívnejšie konfrontovaní s neodvratnými splátkami nášho dlhu voči ekologickým zdrojom planéty Zem. Ide jednoducho o nevyhnutnú daň za jej bezohľadné drancovanie. A pokiaľ sa my nespamätáme a nezastavíme, nezastaví sa ani príroda vo svojom hromadení nami samými zapríčinených, extrémnych klimatických javov.

Najdôležitejšia otázka teda spočíva v tom, či sme schopní vyvodiť z tohto všetkého sami voči sebe nejaké konkrétne dôsledky? Či sme ochotní zmeniť kvôli tomu niečo vo svojom živote? Či sme ochotní prehodnotiť hierarchiu svojich hodnôt a svoj spôsob života tak, aby sme našim vlastným dielom prispeli k zlepšeniu celkovej situácie? Či sme ochotní uskromniť sa vo svojich potrebách natoľko, že sa ich napĺňanie stane enviromentálne prijateľným?

Ľudia však žiaľ, nemenia absolútne nič vo svojom myslení, vo svojich hodnotách, vo svojich potrebách, ani vo svojom prístupe k prírode a k jej zdrojom, pretože podľa ich názoru môžu niečo zmeniť iba tí, ktorí majú skutočnú moc, skutočné bohatstvo a tým pádom i najväčší podiel na drancovaní planéty.

Je síce pravdou, že tí najbohatší, najmocnejší, najchamtivejší a najbezohľadnejší majú najväčšiu vinu na tomto drancovaní, avšak práve k ich životnému štýlu, práve k ich „hodnotám“, k ich blahobytu, k ich konzumu, k ich plytvaniu a k ich rozhadzovaniu vzhliadajú obyčajní ľudia ako k ideálu. Ako k čomusi veľkému. Ako k niečomu, čo by aj oni radi mali, keby ich postretlo také šťastie a mohli toho dosiahnuť.

Pre väčšinu obyčajných ľudí teda predstavuje tento životný štýl ideál. Čosi, k čomu vzhliadajú s posvätným obdivom, ako k najzásadnejšej hodnote života! Ako k základnej hodnote bytia!

A žiaľ, práve takýmto spôsobom sa prázdne, úbohé, materialistické a samovražedné hodnoty najbohatších, najmocnejších, najbezohľadnejších a najchamtivejších stávajú hodnotami celého ľudstva. Hodnotami celej civilizácie! Hodnotami takmer každého človeka, až na niekoľko svetlých výnimiek!

Nie každý samozrejme tohto cieľa dosiahne, ale takmer každý tieto hodnoty vnútorne uznáva a usiluje sa o ne, čo sa navonok prejavuje vzrastajúcou chamtivosťou, bezohľadnosťou, materializmom a konzumom. Čo sa prejavuje túžbou po peniazoch, po majetkoch, po moci, po kariére a chcením mať stále viac.

Toto sú „ideály“ nášho sveta, predstavujúce zásadnú hodnotovú platformu väčšiny ľudí, čo má za následok ničenie a drancovanie našej planéty, pretože každý jedinec sa snaží uplatňovať tieto „ideály“ na tej pozícii, na akej sa práve nachádza, so snahou vyšvihnúť sa čo najrýchlejšie nahor, až k elite.

A tak sú všetci títo obyčajní ľudia, aj spolu s elitou najbohatších škodcami planéty Zem. Sú vinní za zhoršovanie klimatických pomerov na Zemi, pretože k tomu prispievajú svojim vlastným dielom a podľa svojich vlastných možností. Lebo vo svojich životoch, vo svojich názoroch, vo svojom myslení a vo svojom jednaní usilujú presne o tie isté „hodnoty“, ako bohatí. Avšak horúčavami, ktoré sme mali možnosť zažiť počas tohto leta nám príroda jasne ukazuje samovražednú zvrátenosť „hodnôt“, ktoré náš svet uznáva.

Ak nechceme svoju planétu zničiť a tým pádom zničiť aj samých seba, čiže už len čisto kvôli vlastnému prežitiu by sme sa mali zrieť zvrátených hodnôt materializmu, karierizmu, užívania si a nenásytnej túžby mať stále viac a obrátiť sa k skutočným hodnotám. K hodnotám ducha! K hodnotám ducha, ktorých hromadením a nadobúdaním nebudeme okolo seba nič drancovať a ničiť, ale naopak, všetko povznášať a pozdvihovať.

Nie teda mať, ale byť! Usilovať sa predovšetkým o to, byť za každej situácie dobrým, spravodlivým, láskavým a skromným. Usilovať sa o to, byť človekom vysokých a ušľachtilých hodnôt, ktorý preferuje tieto hodnoty oveľa vyššie, ako materializmus a preto nemôže skĺznuť do hmotárskeho otroctva plného zla, nespravodlivosti a bezcharakternosti voči ostatným kvôli dosahovaniu osobných výhod.

Záchrana života na planéte Zem teda spočíva v zmene hodnotovej orientácie! Hodnoty čisto hmotné, konzumné a materiálne, ktoré sú hodnotami deštruktívnymi, ak stoja na prvom mieste musia byť nahradené hodnotami ducha a vysokých, ušľachtilých cností. Hodnotami dobra, spravodlivosti, ľudskosti, skromnosti, jednoduchosti a nenáročnosti v potrebách!

A toto je presne tým, čo môže, ba musí urobiť každý človek sám za seba ak chce, aby nás prírodné dianie, ktoré sa už začína búriť voči našej arogantnej bezohľadnosti nakoniec všetkých nezmietlo z povrchu zemského.

Nikto nie je teda natoľko malý a bezvýznamný, aby práve toto nemohol urobiť sám za seba. Aby nemohol zmenou vlastnej hodnotovej orientácie prispieť k zlepšeniu celkovej situácie. Aby sa nemohol uskromniť vo svojich potrebách. Aby nemohol brať viac ohľad na prírodu a jej možnosti.

Lebo ako už bolo povedané, jedine ak svoju životnú energiu vlejeme do hromadenia pokladov ducha, čím ich budeme mať viac, tým bude na zemi lepšie a krajšie.

Ak ale nasmerujeme všetku svoju životnú energiu iba do zhromažďovania hodnôt materiálnych, nebudeme mať nikdy dosť a stále budeme chcieť viac. A prostredníctvom týchto svojich, stále rastúcich sebeckých nárokov budeme ničiť a drancovať všetko okolo seba až dovtedy, kým napokon svoju rodnú planétu, a tým pádom aj sami seba úplne nezničíme.

Napísal(a) | 2017-09-12T19:31:31+00:00 12. septembra 2017|Kategória:|Komentárov

O autorovi:

6 komentárov

  1. prometheus 15. septembra 2017 v 19:21

    Ako sa správať k prírode, ako i všetky mravné zákony nosí predsa každý človek v sebe. Všetko toto má pevne vtlačené do svojho svedomia.

    Život v súlade s duchovnými princípmi, ktoré učia všetky náboženstvá má schopnosť očistiť človeka natoľko, že bude jasne vnímať hlas svojho svedomia, ktorý je v prenesenom slova zmysle Božím zákonom v nás.

    A svedomie každému človeku vždy ukáže, ako má správne jednať vo všetkých situáciách. Voči prírode, voči bohatstvu, voči blížnym i voči čomukoľvek inému.

    Účelom Biblie teda nie je urobiť z nás otrokov, ktorí robia iba presne to, čo je napísané. Účelom Biblie je očistiť nás natoľko, aby sme sami prostredníctvom svojho svedomia poznávali, čo je dobré a správne a tak potom aj jednali.

  2. Grigoriy Ilmoran 15. septembra 2017 v 13:28

    Ten argument o Ježišovi by dnes už ťažko niekto pokladal za presvedčivý.
    Keby sme aj pripustili, že taký človek niekedy žil, Váš argument o ničom nesvedčí, lebo v storočiach pred údajným životom Ježiša žili v duchovnej tradicii budhizmu, taoizmu, džainizmu, zoroastrianizmu a hinduizmu tisícky ľudí, o ktorých sa dás povedať to isté, čo ste práve povedali o Ježišovi Kristovi. Ináč povedané, neurobil a nepovedal nič, čo by bolo bývalo nové, predtým nepoznané.
    Ale, vyhli ste sa podstatnému. Chcel som, aby ste uviedli nejaký príklad z Biblie, kde „všemohúci a láskavý Boh“ dáva ľudstvu radu, ako sa správať k prírode, a hlavne, ako sa vyhnúť preľudneniu.
    Ušetrite si, prosím, ten nezmyselný a miliónkrát kresťanmi opakovaný argument o tom, že „Boh také niečo nemohol urobiť, lebo by tým poprel slobodnú vôľu človeka.“

  3. prometheus 15. septembra 2017 v 11:42

    Prečo si z Biblie vyberáte len to čo sa Vám hodí? Veď Šalamún bol konieckoncov iba človek, so všetkými, tomu zodpovedajúcimi, ľudskými chybami. Pozrite sa však na život Ježiša Krista, Stvoriteľovho Syna! Aký nám dáva svojim životom príklad? Jednoznačný príklad skromnosti, jednoduchosti a prostoty.

  4. 777 13. septembra 2017 v 11:46

    k pocasiu, je to este horsie ako len „nahodne“ nicenie z nedbanlivosti alebo nenazranosti, je to do znacnej meiry aj zamer (pocasie ako najdokonalejsia zbran), predpovede pocasia su len informovanim o stave ziadanom systemu v nasledujucich dnoch, samozrejme dokonale to sputat nepojde ale ta megalomanska tyzba tu uz je cca jedno storocie a minimalne pokusy-omyly na globalnej skale tu uz roky bezia:

    https://blog.infovojna.sk/cloud-seeding-prevadzkovany-uz-desatrocia-usmevne-priklady-vyroby-oblakov-zo-sucasnosti/
    https://blog.infovojna.sk/dlha-historia-vyvoja-priemyslu-modifikacie-pocasia-a-online-opensource-projekt-mapovania-geofyzikalnych-udalosti-climateviewer-org/

    trochu zo sirsieho pohladu, ohladom obmedzenosti „alternatovnej“ sceny a jej servility, politickej fraske ale aj napriklad pocasiu, kde sa konci pri uctievani CO2:
    https://blog.infovojna.sk/letom-svetom-normalizovanou-alternativnou-scenou-v-konci-casov/

  5. Grigoriy Ilmoran 12. septembra 2017 v 20:01

    Možno by bolo vhodné uviesť niekoľko citátov z Biblie, kde Boh ľuďom dáva priamy návod, ako sa ľudstvo ma správať k prírode. Možno nejaké rady v Biblii o tom, akú populačnú únosnosť má planéta Zem?
    Nejaké proroctvo o tom, že raz dôjde k preľudneniu? Veď schopnosť vidieť do budúcnosti je jeden z dôkazov božského pôvodu Písma Svätého..
    Šalamún – slávny Ježišov predok bol obklopený toľkými zbytočnosťami, ako chamtivci, ktorých vy kritizujete.
    Načo mu boli tisícové stáda dobytka a zlaté paláce? Načo mu boli stovky konkubín? Boli tam všetky z nich dobrovoľne?
    Niečo k tomu?

Napísať komentár