Argumenty rasového denializmu a ich vyvrátenie

//Argumenty rasového denializmu a ich vyvrátenie

Argumenty rasového denializmu a ich vyvrátenie

V nasledujúcom texte budeme argumentovať, prečo je rasa platný vedecký koncept, pozrieme sa na najbežnejšie argumenty, ktoré možno počuť v prospech rasového denializmu a vysvetlíme si, prečo sú chybné.  Účelom textu je poskytnúť čitateľom manuál pri interakcii s rasovými denialistami a oboznámiť  ich  so základnými poznatkami rasovej vedy. Poďme sa teda  pozrieť na najbežnejšie námietky a ich vyvrátenie.

 

Argument č. 1:  Seriózni vedci neveria v rasu  

Tento argument je klasickým apelom na autoritu. Viacerí ľudia cítia, že im chýba odbornosť na posúdenie platnosti rasy, a preto sa radi odvolávajú na expertov.  Problém s týmto argumentom spočíva v tom, že hoci väčšina najhlučnejších antropológov a biológov, ktorým sa venuje mediálna pozornosť, popiera rasu, tak akademické prieskumy nám ukazujú, že v tejto otázke nepanuje konsenzus.

Use of Race in Bilogigy Textbooks 1952-2002

Moring (2004)

Use of Race in Journals

Štrkalj  (2007)

Belief in Race among Anthropologists and Biologists

Lieberman (1992)

American and European Physical anthropologists on race

Liberman (2004)

Newer European survey

Kaszycha (2009)

Zopár poznámok k týmto tabuľkám:

  1. U vedcov mimo západnú Európu a USA je väčšia pravdepodobnosť, že budú uznávať rasu.
  2. U biológov je väčšia pravdepodobnosť uznávania rasy ako u antropológov.
  3. Mladší vedci budú skôr veriť na rasu, ako starší. Navyše vzhľadom na častejšie odvolávanie sa na rasu vo vedeckých zborníkoch možno usudzovať, že význam rasy je v akademickom priestore na vzostupe.
  4. Jedinou krajinou, kde panuje úplný konsezus v otázke rasy je Čína. A týmto konsezom je, že rasy existujú.

 

Argument č. 2: Rasy neexistujú, pretože tu nie je žiaden „rasový gén“

„Rasový gén“  má byť gén, ktorý je prítomný u každého príslušníka danej rasy, pričom existuje len  u členov tejto rasy.  Vzhľadom k tomu, že takéto gény jednoducho neexistujú, niektorí  ľudia z toho vyvodzujú, že rasy tiež neexistujú. Pochopiteľne, že takáto predstava nemá čo robiť s konceptom rasy, tak ako ju prezentuje tento text. Rasy sa odlišujú v génových frekvenciách , čo však neimplikuje existenciu „rasového génu“.

Mimochodom, neviem  o žiadnom rasovom realistovi, ktorý by svoj koncept rasy založil na rasových génoch.  V skorších časoch rozvoja rasovej vedy boli rasy takmer vždy definované predkami a znakmi ako vlasy, tvár, lebka, farba pleti a všeobecná anatómia (Hamilton 2008). V 20. stor. bola rasa stále viazaná na pôvod, ale znaky, na základe ktorých vedci zvykli posudzovať pôvod, sa zmenili z pozorovateľných fyzických čŕt na génové frekvencie (Ayala 1985) (Reardon 2005 Chapter 2)).

 

Argument č. 3:  Rasa nie je dôležitá, pretože všetci zdieľame 99% našej DNA

Mnohí ľudia sledujúci projekt ľudského genómu, počuli, že zdieľame 99,9% našej DNA, a preto medzi ľuďmi  nie je dosť genetickej variácie  na to, aby zapríčinila signifikantné odlišnosti.

Za prvé, nezdieľame 99,9% našej DNA.  Vedci stojaci za projektom ľudského genómu, ktorí uskutočnili toto tvrdenie, ho neskôr opravili. (Levy et al. 2007) V skutočnosti zdieľame okolo 99% našej DNA. Treba dodať, že zdieľame 95-98% našej DNA so šimpanzmi a napriek tomu je očividné, že medzi nami a šimpanzami sú obrovské rozdiely. (Varki and Altheide 2009).

Dôvod prečo takéto nízke percento odlišnosti v DNA môže viesť k obrovským rozdielom je jednoduchý: nízke percento obrovského počtu môže byť stále veľké, pričom genómy sú obrovské. Ľudský genóm sa skladá z 3 miliárd párov nukleových báz.

Ak porovnáte genómy dvoch ľudí, tieto bázové páry sa nebudú zhodovať približne v 0,5 % (Levy et al. 2007). 0,5% z 3 miliárd je 15 miliónov bázových párov. Pre lepšiu predstavu týchto rozdielov možno uviesť, že odlišnosť medzi jedincom s kosáčikovou anémiou a zdravým človekom je jeden pár bázy (SNPedia).

V skutočnosti má ľudský druh oveľa viac genetickej variácie ako mnohé druhy zvierat:

Heterozygosity

Zdroj: Woodley (2009)

 

Argument č. 4: Ľudské rasy nie sú dostatočne geneticky odlišné

Mnohí  z vás počuli tvrdenie,  že je tu viac genetickej variácie v rámci rasy ako medzi rasami, a preto rasy nemôžu byť veľmi biologicky významné. Prvá skutočnosť, ktorú treba povedať je, že ľudské rasy nie sú veľmi odlišné  od ostatných poddruhov v rámci živočíšnych druhov, pokiaľ ide o genetickú variáciu.

Variation version

Zdroje: Jackson et al. 2014Lorenzen et al. 2008Pierpaoli (2003)Lorenzen et al. (2007)Jordana 2003Hofft et al. 2000Schwartz et al 2002Williams (2004), a Elhaik (2012).

Ďalej, vieme, že genetické odlišnosti sú dostatočné na to, aby umožnili takmer dokonalú predpoveď rasy človeka na základe jeho genómu.

Taktiež je potrebné uviesť, že genetické odlišnosti medzi členmi oddelených rás sú väčšie ako priemer a vieme, že priemerné genetické odlišnosti medzi ľuďmi sú, potencionálne, veľmi signifikantné. (Witherspoon et al. 2007).

 

Argument č. 5: Nebol tu dostatočný čas na to, aby sa u rás vyvinuli signifikantné odlišnosti

Z evolučnej perspektívy nie je podstatnou otázkou ako dlho boli dve populácie separované, ale skôr ako veľké sú genetické odlišnosti medzi nimi. Ako sme už uviedli, genetické odlišnosti medzi rasami sú porovnateľné s poddruhmi iných zvierat. To ako rýchlo tieto odlišnosti vznikajú je irelevantné. Tento argument je však chybný už vo svojom základnom predpoklade: doba, počas ktorej sa jednotlivé rasy separátne vyvíjali je totiž rovnaká alebo i dlhšia ako pri množstve iných poddruhov, alebo dokonca druhov, ktoré sa vyvinuli na odlišné zvieratá.

Comparison

Zdroje: Lindqvist et al. (2010), Wilson et al. (2011), Mikko and Andersson (1995), Lou et al. (2004), Peters et al. (2005), a Brammah et al. (2010)

 

Argument č. 6: Ľudská variácia je kontinuálna, nie rasová

Niektorí ľudia tvrdia, že ľudská genetická variácia inklinuje k pomalej zmene v dôsledku geografie. Napríklad, ak sa pohybujete ďalej od rovníka, farba kože má tendenciu byť svetlejšia. Pointa rasových popieračov spočíva v tom, že tieto postupné zmeny vo variácii nemajú žiadne „jasné línie“, ktoré by vymedzovali jednu rasu od druhej. Namiesto toho sa rasy miešajú a  genetická vzdialenosť medzi nimi je v zásade len funkciou geografickej vzdialenosti.

Treba k tomu povedať 3 veci:

Za prvé, vedci často spájajú kontinuálnu variáciu do oddelených kategórií. Zamyslite sa napríklad nad týmto:

Medicínski odborníci delia kontinuálny krvný tlak do oddelených kategórií ako „vysoký“ a „nízky“.

Fyzici zoskupujú kontinuálnu variáciu farebného spektra do oddelených farieb ako “ modrá“ a „zelená“.

Spoločenskí vedci prerušujú kontinuálnu variáciu v príjme do oddelených kategórií akými sú „chudobní“ a „bohatí“.

Za druhé, to isté je typické i pre biológiu. Zoológovia poznajú slová pre situácie, v ktorých sú poddruhy prepojené s prechodnými populáciami: „Intergradácia“.

Za tretie, ľudská genetická variácia v skutočnosti nie je ako farebné spektrum. Niektoré rasové populácie sú si viac  geneticky podobné ako odlišné rasové populácie napriek tomu, že sú všetky 3 populácie separované rovnakou geografickou vzdialenosťou (Rosenberg 2005).

Fundamentálnejší problém s týmto argumentom spočíva v tom, že sa nezaoberá  prediktívnou alebo vysvetľujúcou silou rasy. Dokonca i v prípade, že by genetická variácia bola úplne kontinuálna, stále by sme potrebovali kategorizáciu, aby sme mohli predpovedať, skôr než hovoriť:  „Och, tento človek? Nachádza sa niekde v spektre“! Rasová kategorizácia bude mať stále význam v rozsahu v akom sú odlišné časti tzv. spektra vystavené rozdielnym prostrediam, evolúcii, kultúre a vzájomným interakciám.

 

Argument č. 7: Charakteristiky, na ktorých sú rasy založené, sú arbitrárne

Tento argument predpokladá, že by ste mohli prísť so vzájomne sa vylučujúcimi zoskupeniami ľudí na základe odlišných čŕt, a preto tu nie je objektívna metóda výberu vlastností, ktorých použitie bude svojvoľné. Napríklad, môžete zoskupiť ľudí na základe farby pleti, čoho výsledkom bude, že Afričania a niektoré skupiny Indov sa nájdu v rovnakej skupine. Alebo by ste mohli zoskupovať ľudí na základe výšky. V takom prípade by Indovia a Afričania určite neboli zoskupení.

Problém tohto argumentu spočíva v tom, že rasové kategórie nie sú svojvoľné. Používame ich, pretože nám pomáhajú predpovedať a vysvetlovať ľudské odlišnosti. Môžeme myslieť na ďalšie kategórie, ktoré sú tiež užitočné pre tento účel? Istotne. A čo má byť? Niekedy je užitočné zoskupiť ľudí rasovo, inokedy je lepšie použiť odlišnú kategorizačnú schému a niekedy treba skompinovať viacero kategórií (čierni, chudobní, diabetici…).

V súvislosti  s týmto argumentom  je cenné spomenúť „analýzu genetických klastrov“. V rámci analýzy genetického klastra vám počítačový program poskytne informáciu o tonách ľudskej DNA a vy mu prikážete, aby zoradil údaje do ľubovoľného počtu skupín, nazývaných klastre, tak že genetické odlišnosti v rámci každého klastra sú minimalizované, zatiaľ čo genetické odlišnosti medzi klastrami budú maximalizované.

Keď prikážete počítaču, aby zoskupil ľudskú genetickú variáciu do 4 – 6 klastrov, klastre budú odzrkadľovať rasy  tak, že výskumníci môžu predpovedať niekoho rasu na základe klastru, ku ktorej je priradený s  +- 99% správnosťou (Rosenberg et al. 2002Tang et al. 2005Rosenberg et al. 2005).

Takže rasy sú skupiny ľudí, ktorí sú si viac geneticky podobní než priemer. Zvážme, že behaviorálni genetici preukázali, že čím sú si ľudia viac geneticky podobní, tým väčšia bude ich tendencia podobať sa v takmer každej vlastnosti, ktorú si možno predstaviť – od veľkosti tela až po inteligenciu a osobnosť (Polderman et al. 2015Plomin et al. 2015). Štúdie využívajúce adopciu, ako i molekulárna genetická analýza nepríbuzných jedincov, ukázali, že to platí i v prípade jednotlivcov, ktorí vyrastali v odlišných rodinách a v odlišných prostrediach.

 

Argument č. 8: Rasové kategórie sa menia v závislosti od času a miesta

Rasoví popierači niekedy argumentujú, že ľudia na rôznych miestach, alebo dokonca Západniari pred pár storočiami, mali odlišné rasové myšlienky o tom, kto bol príslušníkom tej-ktorej rasy. Z toho dôvodu je rasa neplatný koncept.

Táto námietka však nedáva veľmi zmysel. Prečo by malo byť podstatné, že ľudia v iných častiach sveta alebo ľudia spred niekoľkých storočí, mali odlišné predstavy o rase? Podstatná otázka spočíva v tom, či  je alebo nie je moderná západná kategorizačná schéma rasy platnou vedeckou kategóriou, t.j. či môže predpovedať a vysvetľovať? A ako sme si už vysvetlili, môže. Navyše táto schéma odráža reálne genetické zhluky ľudskej rasy. Takže v čom presne je problém?

Mimochodom, rasoví popierači často zveličujú rozsah v akom sa západné rasové myšlienky menili behom času.  Nie je to  však podstatné pre náš argument.

 

Argument č. 9: Koľko je tu vlastne rás?

Niektorí ľudia vám položia rétorickú otázku „koľko rás existuje?“ Nie je tu len jedna odpoveď na túto otázku, a preto si niektorí ľudia myslia, že to naznačuje neexistenciu rás. V skutočnosti to tak nie je.

Vzhľadom na úroveň informácií , ktoré máme alebo cieľov, ktoré sledujeme, je niekedy užitočné rozdeliť ľudstvo len do 3 rás alebo i desiatok. Niekedy chceme hovoriť o „belochoch“, inokedy o „severných nordikoch, niekedy o „keltoch“. Nejde o rozpor alebo niečo nepochopiteľné. Iba to odráža skutočnosť, že potrebujeme rôzne úrovne špecifickosti v závislosti od odlišného kontextu.

 

Argument č. 10: Rasa je iba sociálny konštrukt

Konečne tu máme finálny argument. Niektorí ľudia vám budú tvrdiť, že rasa nemôže byť platný vedecký koncept, pretože je spoločensky vykonštruovaná. Ako odpoviete na túto námietku? Áno, samozrejme, že je spoločensky vykonštruovaná.  V našom texte sme už spomínali, že vedecké kategórie sú nástroje, ktoré sme vynašli, aby sme mohli predpovedať a vysvetľovať isté javy a veci. Skutočnosť, že sme ich vynašli nám však nehovorí nič o tom, ako dobré budú v predpovedaní a vysvetľovaní.

Isté typy ľudí vám budú kontrovať, že sme vynašli rasové kategórie pre skutočne zlé dôvody (útlak, rasizmus, atď.), a  preto sa ich treba vzdať. Osobne si nemyslím, že toto tvrdenie zodpovedá reálnym historickým záznamom, ale ak by aj išlo o takýto prípad, stále by to nebolo relevantné. Ak by nacisti alebo komunisti prišli s nejakými užitočnými vedeckými informáciami kvôli zlým dôvodom, boli by preto neplatné? Nie, samozrejme, že nie. Podobne i zámery za vytvorením rasových kategórií sú irelevantné vo vzťahu k ich schopnosti vysvetľovať a predvídať odlišnosti medzi ľuďmi.

Pre ešte podrobnejšie vysvetlenie, prečo rasa nie je (iba) sociálny konštrukt by som vás odkázal na nasledujúcu esej od doktora filozofie Grega Johnsona.

Záver

Toto boli najbežnejšie argumenty rasových popieračov a ich vyvrátenie. Dúfam, že vám text poskytol užitočné informácie, ktoré môžete ďalej využiť. Pokiaľ nie ste stále presvedčený o validite konceptu rasy, napíšte mi do komentárov  vaše dôvody. Budem vďačný za každú podnetnú reakciu – pochvalnú i kritickú.

 

Zdrojhttp://thealternativehypothesis.org

Spracoval: Aman

Napísal(a) | 2017-07-16T19:30:40+00:00 15. júla 2017|Kategória:|0 komentárov

O autorovi:

Heretik, ikonoklasta, eugenik a alternatívny pravičiar. A nie som vôbec rasista. :-)

Napísať komentár